alternative.sk
[ autor Ičo, pridané 24. 6. 2006, 16:40, komentáre (2) ]
Poznáte Joža Ráža? To je ten fasa chalan, ktorý spieva tie pesničky o láske. Na žadnej stužkovej neprejde, keď D.J. nepustí nejaké to Nie sme zlí alebo Stužkovú. V Česku je Elán stále strašne populárny, ani neviem prečo vlastne. Kedysi som tiež patril do skupiny ľudí, ktorí na Eláne fičali od rána do večera a nikdy inak. A potom som videl zjavenie s menom Davová Psychóza...

Dobrovoľne sa priznávam, mám doma všetky albumy od Elánu (okrem toho úplne posledného), viem väčšinu ich pesničiek naspamäť a dosť veľa ich viem aj hrať na gitare. Ani neviem, prečo ma to tak chytilo. Najviac sa mi páčili tie veci, ktoré sa ale moc nehrávali - H. Ch. Andersen, Tenisky, Farby atď. Boli také... iné. Oproti ostatným mi pripadali, že boli o niečom, nie ako tie ostatné. Nikdy ich nikde nehrávali, ale dajako sa to popri tých ostatných zviezlo.

Postupne som sa dajako nechal nakaziť aj inými kapelami. Pekne do toho zapadá napríklad Automatic For the People od R.E.M. Potom prišiel spolužiak Mišo a dajako mi do môjho krásneho sveta vrazil s CDčkom prvých empétrojek s albumom Remasters od Led Zeppelin, Best Of od Metallicy a ešte dajaky Def Lepard. A ani som si nevšimol ako, pomaličky som začal popri Eláne počúvať aj Olympic, Led Zeppelin, Metallicu, LSD od Riša Müllera (špeciálne tento album, Müller sa mi všeobecne nepáči), Pear Jam, ... Ani neviem ako, dostal som sa až k Zóne A, Trom sestrám, Prezidentom USA a podobným punk-rockovým kapelkám. Čím ďalej, tým menej som počúval Elán. Aj doma si to všimli, že prečo už mi tam nehrá tá pekná hudba, ale samé vreskoty, ktorým sa ani rozumieť nedá?

Niekedy v tom čase sme raz boli v Propíku a náhodou tam hrali nejaké kapely. Jedna z nich bola aj Davová Psychóza. Vlk ich strašne chcel vidieť. Mali ale nejakého divného bubeníka a mne sa to vôbec nepáčilo, tak sme po chvíli išli preč. Na pár rokov som na toto zabudol...

A potom to prišlo. V to leto bola na Svätojurskom Rámuse policajná razia počas koncertu Zóny A a mne s kamošom sa ušlo pažbou po pleci, lebo sme si nechceli sadnúť. Všetko dopadlo dobre. O mesiac na to som bol aj na Hodokvase a bola tam zasa aj Davová Psychóza. Tak že OK, idem sa na tých chudákov, čo ani nevedia hrať, pozrieť. A ako som tam prišiel, tak celý čas som tam stál s otvorenou hubou a pozeral som, čo tam tí chalani vyvádzajú. Toto nebolo to, čo som pred pár rokmi videl v Propeleri (možno som len na také niečo nebol vtedy pripravený), toto bolo tornádo, ktoré mi rozbilo všetky staré predstavy, ktoré som mal o muzike.

Jano behal po pódiu a nasrato kričal do mikrofónu (aj keď podľa neho on vôbec nie je stále nasratý), Marcel hádzal jeden rif za druhým, Hulo mastil na base ako démon a Cibi... no pecka! Nepoznal som od Davovky jedinú pesničku, ale celý koncert od začiatku do konca som z nich neodtrhol oči. Kto ste ešte nevideli koncert Davovej Psychózy, vaša chyba, nerozumiete, o čom hovorím.

Hneď na druhý deň som si od kamoša napálil Antropofóbiu a Kríza vedomia. Neviem, ako to chalani robia, ale na oboch albumoch urobili super texty. Antropofóbia mi pripadá hudobne taká trošku staršia, ale vôbec jej to na sile neuberá. Hneď po napálení CDčiek som si to hneď nahral aj na kazetu do auta a od toho momentu som postupne všetky kazety v aute vymenil za iné a skoro na každej mám nahratý nejaký album od Davovej Psychózy. Tú prvú kazetu som už musel vyhodiť, lebo som ju doslova zodral. Ale už mam druhú s takým istým obsahom :).

Postupne som z rôznych zdrojov začal počúvať o nejakom albume Svet žaluje. Vraj je z ich (vtedy ešte troch) albumov najhorší a preto sa nikde nedá zohnať. Stále som však hľadal nejaký zdroj, odkiaľ by som sa k nemu mohol dostať. Na nejakom webe som našiel 4 pesničky z toho albumu (Agresia, Konzument a už neviem ktoré ďalšie dve). Všetko to malo úplne zlý zvuk, ale tie kúsky boli geniálne, Konzument doteraz patrí medzi moje najobľúbenejšie. Potom sa mi dokonca odniekiaľ podarilo zohnať aj empétrojky celého albumu. Vlk ma varoval, že je to veľmi nekvalitne nahraté - a naozaj bolo. Lenže o to lepšie to bolo, zlá kvalita dodávala tej hudbe akýsi nádych autenticity. Mp3jky klasicky hneď putovali na kazetu a tá kazeta bola zatiaľ druhá, ktorú som v aute zodral.

Po čase som sa rozhodol, že si musím zohnať všetko od Davovky na CD. Antropofóbiu a Krízu vedomia som už mal, Svet žaluje som nakoniec našiel v Rock Extremum na Obchodnej. Hľadal som síce niečo úplne iné, ale keď som ho tam uvidel, okamžite som ho zobral. Vraj tam už bolo dosť dlho a nikto ho nechcel. Zvláštným znamením CDčka je to, že je nahrané úplne zle a má dokonca poprehadzované pesničky. O zlej kvalite som už napísal, to nie je treba riešiť a poprehadzované pesničky som vyriešil tak, že som si to napálil ešte raz v správnom poradí.

Keď vyšlo DVD pri príležitosti 15. výročia kapely, tak pochopiteľne, aj to som musel mať. Ani neviem ako sa mi podarilo zohnať telefón na Jana (teda viem, dlhá story...), tak som mu zavolal, že ho chcem. Najprv ma chcel poslať do prdele, ale potom som zadrel, že chcem hneď 3. Tak sme sa nakoniec stretli na druhý deň. Tie 3 DVDčka som kúpil (jedno mám doma, druhé má Vlk a tretie Miťo) a potom sme sa s Vlkom ešte trochu s Janom rozprávali. Vlk vyťahoval všetky zákulisné informácie, ktoré odniekiaľ vyhrabal a kopal ma do nohy, keď som sa Janovi snažil povedať nejaké moje názory na veci. Vraj ho nemám otravovať.

Keď Davovka vydala album Nakŕmte prežratých, okamžite som ho musel mať. Prvá vec bola SMSka Janovi. Stretli sme sa ešte v ten večer. CD som si zobral a tentoraz už bez kopania do nohy som sa s Janom a jeho psom nejakú hodinu flákal po meste. Dozvedel som sa, že ich klip nechceli odvysielať na Music Boxe. Jano bol trochu smutný, ale hrdý, že ešte stále ich muzika nepatrí medzi mainstream prezentovateľný v TV. Nakoniec som od Jana kúpil ešte aj jedno tričko.

Zatiaľ naposledy som mal s Davovkou do činenia začiatkom tohto roku (2006), keď mali chalani nejaký problém so stránkou. Zasa som otravoval Jana, ten mi z Austrálie dal kontakt na Marcela. S ním sme to potom vyriešili. Zároveň som si "legalizoval" aj tie dve napálené CDčká, čo mám. Marcelovi sa tá myšlienka celkom zapáčila. Hmmmm, super pocit! Už len zostáva čakať, kedy chalani skončia s prestávkou a urobia zasa ďalší parádny koncert. Zasa tam budem asi ako jediný triezvy stáť a kukať, čo chalani stvárajú na pódiu.

Posledná vec - decká, kupujte si CDčká. Kapely musia do ich vydania vraziť vlastné peniaze. Ak máte nejakú kapelu radi, tak im tie peniaze dajte. Nie je to drahé a takto asi najlepšie poviete, čo si o nich myslíte. Možno práve vďaka vám potom kapela vydá ďalší album!