OK, môj prvý Punk Island mám za sebou. Muzika, kapely, ľudia - všetko úplne super. Bolo ale zopár vecí, ktoré ma dosť vážne naštvali a podľa mňa výrazne pokazili celkový dojem z festivalu. Našťastie však boli aj nejaké tie svetlé miesta (rozprával som sa s chalanmi z Načo Názov kúsok pred ich koncertom a od nemeckej kapelky Tragic Vision som dostal darček :-) ), teda nakoniec som rád, že som sa zúčastnil.

Začnem asi tými horšími vecami, nech sa už nimi potom nemusím zaoberať. Prvá vec bol zvukár (Mr. Soundman, PLEASE, more of that guitar into my monitor...). Zvukára robil nejaký Maďar podľa všetkého. V tom by nebolo nič zlé, môže to byť špecialista na punkové koncerty. Čo však organizátori fakticky nezvládli bolo, že nerozumel, čo od neho kapely chcú. A celý čas k nemu ani nikoho nepostavili, kto by mu aspoň niečo tlmočil. Chalani potom pri nastavovaní zvuku generovali rôzne divné skomoleniny po Anglicky, lebo inak mu nedokázali povedať, čo chcú kam pridať alebo ubrať. Dajako sa mu to snažili posunkami (mimochodom dosť vtipne) naznačovať chalani s tričkom CREW, moc to ale nepomáhalo. Navyše som mal pocit, že buď mu poriadne nefungoval aparát, alebo len tak nejako ako sa mu zapáčilo pridával a uberal zvuk jednotlivým nástrojom, presnejšie gitarám. Možno mal nejaké vážne problémy, videl som už ale asi dosť veľa koncertov a takéto čosi som ešte nevidel. V spojení s tým, že nikomu nerozumel...

Druhá vec, ktorá ma dosť naštvala, boli security skrine v čiernych/modrých tričkách s vyholenými hlavami. Je mi úplne jasné, že žiadny koncert alebo festival sa bez týchto pánov nezaobíde, mali by sa však naučiť ovládať a pochopiť, že nerobia ochranku Michaela Jacksona, ale že sú na punkovom koncerte. Prvý incident sa stal počas koncertu Rozporu, kedy nejaký maník vyskočil na pódium aj napriek tomu, že pol metra od pódia boli také chatrné zábrany, v tom čase už dosť rozdupané. To, že chalanisko vyskočil na pódium, by nebolo nič divné, bol to punkový koncert, že? Že ale hneď po ňom vybehli obidvaja ochrankári a skoro ho prizabili, než ho hodili dole, to som nečakal. Chalani z Rozporu potom urobili to, čím si asi veľa sympatií u organizátorov nevyslúžili - zavolali na pódium ľudí, nech si ide zapogovať kto chce. A ochrankári boli v prdeli. Dajako potom ale odišiel zvuk (neviem či ich vypli alebo niekto rozkopal káble), tak pankáči radšej zasa poskákali naspäť.

Na druhý deň už zábrany pod pódiom neboli, takže ľudia mohli v pohode stáť priamo pod pódiom a šaškovať tam, fotiť atď. Občas niekto vyskočil hore, odfotil si bubeníka zblízka a zbehol zasa dole. Úplná pohodička. Večer sa ale asi strážiace skrine nejako vymenili a na ľavej strane sa ocitol nový človek s hrdým nápisom SECURITY na tričku. Zjavne sa mu znepáčil chalanisko, čo si stále chcel niekoho odfotiť a čosi tam vymýšľal. Neviem presne, čo ten pankáč urobil, len som videl, že ochrankár po ňom skočil, odtiahol ho od pódia pod reprák (dobre to vymyslel, málo svetla tam bolo) a tam ho buď bil alebo aspoň škrtil podľa ľudí, čo boli hneď pri tom. Okamžite tam skočili aj ďalší dvaja ochrankári a držali ľudí od tých dvoch na zemi. Potom sa spokojne vrátili naspäť. Na videjku, čo sa mi podarilo natočiť, je vidno aspoň niečo z toho. Navyše už boli chlapíci asi nejakí zadrenalínovaní, skoro schytal aj gitarista Konfliktu, ktorý patril medzi organizátorov. Mám dojem, že ochrankári na punkových koncertoch by mali povinne pred koncertom odbehnúť 10 kilákov, nech sa dostanú do normálu a sú schopní zvládať to, za čo sú platení.

Ešte mi napadli nejaké veci, ktoré boli dosť nedomyslené. Nikde v celom areáli festivalu a priľahlého futbalového ihriska nebol vylepený jediný program. Jediná funkčná verzia bola vonku, mimo areálu, nalepená na prívese, kde predávali lístky. Mne osobne to pripadao dosť sprosté, aby som každú polhodinu vybiehal (a znova sa nechával kontrolovať pri vstupe) len aby som sa pozrel, kto pojde o 10 minút. Nakoniec som si ten program opísal a nosil so sebou. Keby som niekde nestratil lepiacu pásku, čo nosím stále v aute, tak tam ten program niekam nalepím.

Nuž ale ako som napísal hore, nebolo všetko len zlé. Super nápad bol so šiatrom, ktorý bol postavený nad divákmi. Podľa fotiek viem, že tam bol už minulý rok a možno aj predtým. V tom slnku, ktoré svietilo obidva dni to bola asi najlepšia vec na celom PI.

Piatok

Hneď po príchode na PI som si všimol dvoch týpkov v kiltoch (škótskych sukniach), z ktorých jeden nakoniec hral v kapele Bumper z Nemecka. Ďalší, ktorý hral v kapele, bol dosť dobrý, najlepšie na ňom boli tie biele ponožky, v ktorých behal po pódiu. Jeho kamoš, ktorý vyzeral ako správny Irokéz, potom obidva dni usilovne pogoval v kotli pod pódiom.

Po Bumperi prišla kapelka Zhoda Náhod z Nitry. Mimochodom, dobré intro majú na stránke. Chalani hrali celkom fajn. Zo všetkých pesničiek som si zapamätal len Šuka Šuka či ako sa volala. Preto som za chalanmi nakoniec aj išiel, že či nemajú CD, čo by sa dalo kúpiť. A predstavte si, mali. Bolo síce bez toho plastového obalu, čo v ňom bývajú CDčka, ale zato bolo pekne lisované, aj s bookletom. Jedno si kúpil rovno aj Mišo. Chalani nám CD predali za rovných 100 Sk, čo mi pripadalo ako super cena. Nemá zmysel napaľovať, keď je to také lacné. S chalanmi sme ešte chvíľku kecali, že idú v pondelok natáčať nový album v novom zložení, tak sa teda máme na čo tešiť.

Ďalšia zaujímavá kapelka bola Yellow Spots z Maďarska. Takých úchylákov som dávno nevidel. Na pódium vyliezli celí nafarbení na červeno ako po masakre. Spevák vyzeral ako Dr. Killer. Navyše keď behal po pódiu s hajzlovým zvonom a znásilňoval ním krajčírsku figurínu, tak som sa nestačil rehotať. Z ich besnenia som si zapamätal ešte gitaristu (parádnu Gibsonu mal) a basáka, ktorý hral na truhle so žltými bodkami. Klasický image americkej maniakálnej rock'n'rollovej kapely z roku 1962 po dopravnej nehode, ktorá ale čírou náhodou hrá punk.

Na Lorda Alexa som sa celkom tešil, jednak som ich už dávno nevidel a dvak mi Martina vrátila CDčká, čo som jej požičal :) Aj napriek prúseru, že hrali v najsprostejšom čase a v pekelnej horúčave, hrali fajn. Skákať sa mi moc nechcelo, ale aspoň som si trochu zabliakal. A po koncerte som sa ešte dostal aj do VIP zóny, keď som si s Peťom (Pukim) dohadoval tričko Lorda Alexa. Nakoniec mi ale aj tak bolo malé, takže to aj tak budeme musieť vybaviť inokedy. Večer sme potom ešte vymysleli, že niekedy musíme zorganizovať akciu v skúšobni, kedy bude on hrať na bicích a ja na gitare a do toho este vykrikovať nejakú Slobodnú Európu. Celé to nahráme a vydáme ako odstrašújúci príklad pre deti, ako sa hudba nerobí.

O Rozpore som už čosi popísal vyššie. Nenapísal som však, že chalani vyliezli na pódium v kuklách a pančuchách na hlavách a zamazaní blatom. Vyzerali dosť divoko, človek by sa ich v noci aj zľakol. Hrali rezko a všetkých si získali okrem muziky aj tým vyhlásením o behaní po pódiu. Organizátori ale zjavne nadšení neboli. Čo už, nevyhovieš každému. Vyzerá to tak, že si asi zoženiem nejaký ich album, bo priznám sa, zaujali aj mňa.

Zhruba v čase, kedy hrala Zóna A, sme boli s Mišom v Čuňove okúpať sa. To by nebolo nič divné, keby som mal plavky. Ale nakoniec sme to zvládli. :) Zvládli sme aj vyzdvihnúť Lauru od čuňovského kostola. Laura potom začala strečkovať, že ona toľko prachov na jeden ďeň nedá, tak som ju aj Miša nakoniec vyklopil zasa v Čuňove a už bez problémov som išiel naspať. Vyšlo to perfektne, mal som ešte pol hodinku času do Toy Dolls.

Potom začal asi ten najlepší koncert, aký som videl. Aspoň teda najprofesionálnejšie zvládnutý, aby som ho oddelil od iných najlepších koncertov, ktoré som videl. Samozrejme, teraz hovorím o Toy Dolls. Počul som o tom, že majú dosť dobré koncerty, ale že to bude až takéto, to som netušil. Ani som ich veľmi nefotil, radšej som si rovno natočil, čo vyvádzali. Kvalita je slabá, ale je to najviac, čo mi foťák dovolí. Chlapi na pódiu šaškovali od začiatku do konca a boli perfektne zohratí. Behali po pódiu, vyskakovali, hádzali sa o zem ale hlavne geniálne hrali. Už veľmi dávno som chcel vidieť, ako hrajú Šabľový tanec (Sabre Dance) naživo a teraz sa mi to konečne podarilo... no proste čosi neskutočné. Keď si potom ešte Olga začal točiť gitaru, tak to už bolo fakt mimo všetkého, čo som dovtedy videl. Cuper!

O Konflikte toho veľa písať nebudem. Ani neviem prečo, nemám ich nejako moc rád. Mám navyše taký dojem, že dosť veľa hudby, ktorú robia, som už počul predtým niekde inde. Keďže je ale celý Punk Island vlastne ich festivalom, tak vystúpili hneď po Toy Dolls. To je samo o sebe zlé, pretože po Toy Dolls by sa asi každému vystupovalo ťažko. Nepamätám sa presne na to, kedy som ich videl predtým, ale zdá sa mi, že vymenili celú zostavu, pridali dvojkopák a Juri šušle ešte viac ako predtým. Vlastne ani neviem, koho to vlastne napadlo, urobiť z neho speváka. Nuž ale to je Konflikt, kto nechce, nech nepočúva. Ja som videl celý koncert, takže to nemohlo byť až také zlé. Až na tú tlupu hostí, čo im tam chodili po pódiu, zabliakali 10 slov do mikrofónu a cítili sa, že sú bohovia.

Po Konflikte prišla kapela N.V.Ú.. Pri N.V.Ú. som si všimol, že je nejaké populárne chodiť v kiltoch, tu to bol zrovna spevák. No čo, asi je to nejaké lepšie na chladenie. Niekedy musím odskúšať. Čo som si zapamätal okrem tej sukne bolo, že nejaký maník trafil speváka priamo do hlavy poloprázdnym pohárom piva. Dobrá muška! A už viac som potom nevidel nič, pretože som si povedal, že už mám dosť a išiel som sa vyspať.

Sobota

V Sobotu som prišiel až v polovici vystúpenia Punkreasu. Minule na Hodokvase som ich prepásol, takže konečne som ich teraz videl. Fajn muzička, viac tvrdá ako veselá, ale to je to, čo sa mi páči. Akurát som bol prekvapený, že spevák je holohlavý. Nejako som si vždy myslel, že má dlhé vlasy. Tak asi nie :)

Po Punkrease prišla na rad nemecká kapela Tragic Vision. Vôbec sa na tento festival nehodili, pretože moc toho punku nezahrali. O to viac sa mi ale páčili. Dávali takú pohodovú muziku, inteligentné rify, kopec nápadov. Kto pozná Sonic Youth, tak ten si vie zhruba predstaviť, čo Tragic Vision hrá. Zaujali ma vlastne ešte predtým, než začali hrať, pretože keď sa Gábor (gitara) ladil, tak zapol úplne iný efekt, ako všetci gitaristi predtým. Potom keď začali hrať, tak už bolo jasné, že kvôli týmto nebude nikto pogovať. Nedávali totiž žiadne jasné 4 akordy a monotónne bicie. Za chalanmi som potom nakoniec aj zabehol a chvíľu sme kecali. Totálne ma prekvapili, keď mi dali do rúk CDčko, kazetu a 2 odznaky, že to si mám nechať ako darček. Škoda, že vlastnú hudbu mali len na kazete (už ju mám v aute) a nedá sa to nijako rozumne hodit do kompu na počúvanie. Teraz na jeseň by ale chceli vydať prvý štúdiový album (kazeta je z koncertu) na CD. Už teraz sa naň teším!

Ska2Tonics bola klasika, ska pekne od podlahy. Skoro nič som z nich ale nevidel, lebo som tam nebol vtedy. Čo boli po nich Taliani, Imodium, tak tých som videl. Mali ale smolu, pretože zasa patrili do kapiel, ktoré nehrali taký ten štandardný punk, ale skôr čosi do metalu, skoro ako album St. Anger od Metallicy.

Ilegality asi veľmi netreba opisovať, štandardne hrajú totálne vypalovačky. Teraz to samozrejme nebolo inak. Ja som si pekne stál pri pódiu a robil som si fotečky. Ani neviem prečo, raz som schoval foťák na chvíľu a asi 10 sekúnd na to prišla nejaká babizňa a obliala ma vodou. Heh, možno by som prišiel o foťák, dostal som plnú dávku. Foťák som mal ale schovaný, takže sa nič nestalo a po chvíli som mohol fotiť ďalej.

Po Ilegality prišli Speichelbroiss z Nemecka. Opäť ďalšia kapela, ktorú nikto nepoznal a nemala moc veľký úspech. So spevákom sme sa ale chvíľu rozprávali a celkom zaujímavé veci sme sa dozvedeli. Napríklad že punkové kapely, aj TIE legendy z UK, hrajú väčšinou v Nemecku, pretože Punk Is Dead in the UK. Na rôzne veľké akcie typu 30 výročie kapely atď príde 100 divákov a to je všetko. Hrajú tam pritom aj také ťažkotonážne legendy ako Exploited, UK Subs, Vibrators... a nikto o nich nemá záujem. Takže ešte aj v tomto sme za opicami? V podstate mi to ale vôbec nevadí :)

Za zmienku stojí myslím ešte kapela Brutal Polka z Izraela. Začiatok bol špeciálne dobrý, chalani vybehli na pódium v čiernych kuklách ako dajakí agenti Mossadu v akcii. Brutal Polka bola jediná kapela, ktorá mala synťák. Hral naň ten chalanisko s ružovou lebkou na čiernom tričku, ružovými trakmi držiacimi čierne gate a ružovými šnúrkami v čiernych teniskách. Ich hudba pripomínala čosi ako punkovú verziu System of a Down, podobné zmeny tempa, podobné vrieskanie. Good.

Počas maďarskej kapely HétköznaPICSAlódások som sedel mimo, lebo som im prd rozumel. To sa nakoniec ukázalo ako dobrá vec, pretože som náhodou vymákol chalanov z Načo Názov. Klasicky som sa zdvihol a išiel za nimi im povedať, že ich hudba sa mi páči. Vlastne som si ani nebol istý, či sú to oni, lebo som ich naživo ešte nevidel, ale podľa fotiek by to zhruba pasovalo. Tak sme tam nejakú štvrťhodinku kecali, potom sa museli ísť pripraviť. Keď hrali, tak mali nejaké problémy s gitarou (alebo zvukárom, teraz neviem), ako keby ju niekto vždy stíšil a počas sóla pridal. Celkovo zvuk nebol najlepší. O ostatných kapelách to moc nemôžem povedať, ale pri Načo Názov som si istý, lebo ich mám napočúvaných od začiatku do konca, zhora dole a zo stredu von. Našťastie však viem vačšinu vecí naspamäť (myslím že všetko čo hrali). Po Načo Názov sme sa zbalili a išli domov. Ja som sa vyjašil a bol som spokojný - kapelu, kvôli ktorej som vlastne na Punk Island išiel, som mal úspešne za sebou.

Nejaké kecy nakoniec

Nebudem už písať žiadne hodnotenia, čo som chcel som už napísal. Spomeniem hádam ešte nejaké veci, ktoré som zabudol. Srandovné mi pripadalo, ako zdesene sa pozerali miestne babky na všetkých tých pankáčov, čo sa tento víkend premávali po Dobrohošti. Ešte šťastie, že nevideli to hromadné čúranie do vysokej trávy vedľa pódia a sprchy s válovom ako vystrihnuté dakde z Bangladéša, kde sa umývajú spoločne od blata ľudia aj dobytok. Nad sprchami sedeli na teraske plavčíci a dozerali nad hladkým priebehom celej akcie. Pod nimi boli zdravotníci a mali plné ruky práce s dobitými hlavami a dorezanými rukami a nohami. Miestni chlapi sa asi veľmi nepotešia, keď zistia, že tí hnusní pankáči im dolámali zábradlie za bránkou na ich milovanom futbalovom ihrisku. Tento vandalizmus najhrubšieho zrna nemal ani kto vyšetrovať, lebo policajti sa radšej do areálu ani neboli pozrieť, len tak postávali na hrádzi pri vchode a v dedine. Poriadok zvládali urobiť aj ochrankári v čiernych tričkách s holýmí hlavami, o ich štýle som čosi napísal už hore. Nezvyčajne citlivo reagovali na chlapíka, ktorý holý pogoval medzi ostatnými. Proste ho len upozornili a po chvíľke vyhodili preč.

Hm, ako si to tak po sebe čítam... myslím, že stačilo. Keď mi ešte čosi napadne, tak to môžem napísať niekam inde. A keď som na niečo zabudol, tak treba napísať do komentárov. Jasné?