Neviem, či patrím až k takým fanúšikom tejto kapely, že by som sa trepala na
koncert, ale keď mi kamarátka vo februári zadrela, že kupuje lístky, či
nechcem... na tak daj teda... nebudem sa brániť kultúre.
Tak som sa teda dotrepala do Incheby, tam čakám na kamarátku a jej tlupu a tých nikde. Tak som tam postávala pred vrátami jak taká trúba, čo na niekoho čaká (teda, čo čaká na milého a ten si z nej vystrelil a neprišiel.:-))
Neskôr sa mi už nechcelo sedieť pred Inchebou pri automate na lístky (lebo si ku mne na trávu prisadli 2 týpci so sklenenými očami, 35 kg obaja dohromady, strašne našlapaní na heroíne), dostala som fóbiu a zmizla do areálu. Tam akože trebalo vystáť nejakú radu na vstup, čo sa mi aj tak nechcelo tlačiť a vôbec, čo by som tam aj sama dnu robila... A tak si sedím si na múriku pri hale C a podávam informácie okolo idúcim ľuďom: áno tuto je koncert, áno tam je zase výstava Junifest.... nie tadiaľ sa nedostanete, áno to je správny smer... Nakoniec som vzdala úlohu informátora, šla dnu, bezkrkí ma obrali pri vchode o minerálku, že to nie.. V rámci businesu si treba vnútri kúpiť za 50,- Sk a ešte si aj na ňu vystáť radu. Čo ma úplne vytočilo... ale nakoniec to nebolo až také zlé, od posledného koncertu, čo som tam bola, výrazne posilnili bufetové stavy, takže sa to dalo predýchať. Len som sa zamyslela, že vonku zostalo pred vchodom asi 200 fliaš malinoviek. Niekto by mal vystarané na celý rok. Nakoniec sa aj kamoška s tlupou objavila a teda ništ nebránilo môjmu hlbokému umeleckého zážitku.
No teda neviem, toto by si teda žiadalo úplne inú kritiku, lebo ja sa tomuto druhu hudby rozumiem jak hus do piva.. ale konštatujem nasledovné: Massive Attack je podľa mňa kapela na outdoor festival, kde budem ležať na tráve, dávať šulce a jony a vnímať tú hudbu. Nešlo mi to akosi k tomuto natrieskanému davu ľudí. Nie je to kapela na šalenie. Je to kapela, ktorá má iný rozmer, ktorú dávam doma pred spaním. Vydržala som to až po Inertia Creeps a Unfinished Symphony (či ako sa to píše).. a šla pekne dom.. Potom som pozorovala, že som nebola jediné nekultúrne hovado, lebo domov odišli viacerí. Vlastne som ani nešla dom, skončila som v Aligátore pri piesenke Under the Bridge od Red Hotu v podaní Silent Duo. To bol stav, ktorý ma v ten večer vystihoval (aj keď to nesuviselo s koncertom...).
P.S: Neodvážila som sa zobrať foťák, aby mi ho nejakí bezkrkí nevzali.. takže kto máte fotos, pošlite :-) )
Tak som sa teda dotrepala do Incheby, tam čakám na kamarátku a jej tlupu a tých nikde. Tak som tam postávala pred vrátami jak taká trúba, čo na niekoho čaká (teda, čo čaká na milého a ten si z nej vystrelil a neprišiel.:-))
Neskôr sa mi už nechcelo sedieť pred Inchebou pri automate na lístky (lebo si ku mne na trávu prisadli 2 týpci so sklenenými očami, 35 kg obaja dohromady, strašne našlapaní na heroíne), dostala som fóbiu a zmizla do areálu. Tam akože trebalo vystáť nejakú radu na vstup, čo sa mi aj tak nechcelo tlačiť a vôbec, čo by som tam aj sama dnu robila... A tak si sedím si na múriku pri hale C a podávam informácie okolo idúcim ľuďom: áno tuto je koncert, áno tam je zase výstava Junifest.... nie tadiaľ sa nedostanete, áno to je správny smer... Nakoniec som vzdala úlohu informátora, šla dnu, bezkrkí ma obrali pri vchode o minerálku, že to nie.. V rámci businesu si treba vnútri kúpiť za 50,- Sk a ešte si aj na ňu vystáť radu. Čo ma úplne vytočilo... ale nakoniec to nebolo až také zlé, od posledného koncertu, čo som tam bola, výrazne posilnili bufetové stavy, takže sa to dalo predýchať. Len som sa zamyslela, že vonku zostalo pred vchodom asi 200 fliaš malinoviek. Niekto by mal vystarané na celý rok. Nakoniec sa aj kamoška s tlupou objavila a teda ništ nebránilo môjmu hlbokému umeleckého zážitku.
No teda neviem, toto by si teda žiadalo úplne inú kritiku, lebo ja sa tomuto druhu hudby rozumiem jak hus do piva.. ale konštatujem nasledovné: Massive Attack je podľa mňa kapela na outdoor festival, kde budem ležať na tráve, dávať šulce a jony a vnímať tú hudbu. Nešlo mi to akosi k tomuto natrieskanému davu ľudí. Nie je to kapela na šalenie. Je to kapela, ktorá má iný rozmer, ktorú dávam doma pred spaním. Vydržala som to až po Inertia Creeps a Unfinished Symphony (či ako sa to píše).. a šla pekne dom.. Potom som pozorovala, že som nebola jediné nekultúrne hovado, lebo domov odišli viacerí. Vlastne som ani nešla dom, skončila som v Aligátore pri piesenke Under the Bridge od Red Hotu v podaní Silent Duo. To bol stav, ktorý ma v ten večer vystihoval (aj keď to nesuviselo s koncertom...).
P.S: Neodvážila som sa zobrať foťák, aby mi ho nejakí bezkrkí nevzali.. takže kto máte fotos, pošlite :-) )