Ak neviete, čo to je bubnovačka, tak zrejme patríte medzi tých ľudí, ktorí takýto druh zábavy neuznávajú, odmietajú, nemajú radi, alebo jednoducho to ešte neskúsili. Pre vysvetlenie - vezmete sa niekam do prírody, so sebou dotiahnete nejaké bubny, bongá, chrastítka a iné perkusie a búchate, bubnujete, chrastíte a hráte čo to dá.

My sme sa zobrali v sobotu 27. mája bubnovať do Stupavy. Tí, ktorí poznáte starý kameňolom medzi Stupavou a Borikou, isto potvrdíte, že to je ideálne miesto na rôzne rušivé a hlučné akcie. My sme tam vytiahli s celým arzenálom, čo sme ponachádzali, mali sme 3 bongá (z toho jedno nepoužiteľné), rumba gule a 2 flauty. K tomu sme vzali ešte 2 lietajúce taniere a prak.

Hneď po príchode sme asi veľmi nepotešili dvoch chalanov zo Stupavy, ktorí sa pokúšali rozložiť si oheň, pretože sme sa so všetkým tým rámusom rozložili pri ich ohnisku. Celý čas tam radšej chodili okolo a tvárili sa, že si hľadajú nejaké paličky na opekanie či čo. Najprv sme rozložili v ich ich ohnisku plnom vyškrkaných zápaliek oheň a potom sme vytiahli bongá. Ja som celé dva týždne predtým básnil o tom, ako nám za bubnovanie na jednej žúrke prišli vynadať policajti, tak som dostal za odmenu jedno bongo, nech sa ukážem. Mlátil som doňho potom skoro dve hodiny v kuse.

Ak ste ešte niekto nebubnovali na bongách, tak to musíte aspoň skúsiť. Prvé hodiny to budete pravdepodobne len kaziť, ale ak vás bude viac, tak sa to stratí. Dôležité je skúšať to stále dokolečka, ono sa to potom poddá. Začať treba pekne pomaly, monotónne, stále ten istý rytmus. Skúste si potom, aké zvuky to vydáva, keď búchate prstamy len tak po okraji a celou dlaňou priamo do stredu. Vtedy docielite celkom dobrý zvuk, hlavne ak si trochu stlmíte blanu na kraji. Dáva to celkom dobré šupy. :-) Keď už viete udržať rytmus, tak môžte skúsiť zrýchliť, zmeniť rytmus a do toho všelijaké fintičky. Ja osobne odporúčam pri bubnovaní čumieť do blba, alebo zavrieť oči. Keď totiž vidím, ako sa okolo mňa všetci vyškierajú a robia blbosti, tak sa začnem smiať a pomýlim sa. Keď vás začnú bolieť ruky, tak si dajte pár kolečiek okolo kameňolomu, zapískajte prvý pokus v živote na flaute (Páslo dievča pávy je jedinečná voľba) a bubnujte ďalej.

Keď sme už vyskúšali všetko od bubnovania až po strieľanie z praku na všetko v okolí, začalo nám pršať. Rýchlo sme sa teda zbalili, chalanov zo Stupavy sme konečne pustili k ohňu a vypadli sme preč. Na dom ku kamarátke do Stupavy sa nám nechcelo ísť, tak sme vyrazili do Propeleru na koncert. Kristína mi okolo obeda písala, že by tam mala byť Dorota Nvotová a Psí vojáci.

Hneď po príchode sme zaliezli do toho šiatra, kde sa v Propíku koncertuje. Práve začala hrať Dorota. Ako to už býva, videl som ju hrať a spievať prvý raz. Nebolo to najhoršie. Nebol to síce punk :-), ale počúvať sa to dalo. Trochu som pokecal s Kristínou (Revolver) a Ľubom (Diego), skoro som sa zadrhol kofolou a potom som už len fotil. Neviem, ako je to možné, ale teraz sa mi dokonca aj Psí vojáci celkom páčili. Nemám veľmi rád tie ich depresívne pesničky... Možno zapôsobilo to, že po 3 kúskoch sme vypadli von kecať. Aby som ale nepísal len samé negatíva, klasika Žiletky sa mi tentoraz páčila. A za cenu 120,- bol ten koncert naozaj dobrý.



Ak by ste mali možnosť zabubnovať si vo veľkom, určite porozmýšľajte nad Pezinskou bubnovačkou. Ja sa tam asi nedostanem, ale keď tam niekto pôjdete, tak mi šupnite nejaký článoček, že ako tam bolo.