Niekedy minulý týžden som narazil na jednu zaujímavú informáciu. Išlo o pirátske šírenie hudby. Každý človek s pripojením na internet by mal zaplatiť mesačne 5 dolárov, čím by si akoby predplatil nelegálne sťahovanie hudby. Peniažky by pekne zbierali poskytovatelia pripojenia (ISP) a odovzdávali niektorej výpalníckej organizácii zastupujúcej autorov.

Vlk sa ako vždy k ničomu nemá, občas mi však pošle nejaké dobré linky na muziku. Podobne tomu je aj teraz.

Idem si takto po meste, v Nitre, keď tu zrazu počujem hudbu. To by asi nebolo nič divné. Všade je kopec obchodov alebo barov a krčiem, ktoré na ulicu chŕlia všelijaké tuc-tuc zvuky, nájde sa aj pár jedincov s normálnejšou muzikou. Zvláštnosťou nie sú ani pouliční umelci, ktorí stoja sami alebo vo dvojici na ulici pri stene a hrajú na gitarkách. Niektorí dokonca aj spievajú. To je normálne. Ale toto som ešte fakt nevidel.

Tu sú fotky z ďalšieho koncertu. Tento bol opäť raz v Randali. Pôvodne som o ňom nevedel, ale týždeň predtým ma naň zavolal Pišta Vandal Wilson, takže takémuto pozvaniu sa nehovorí nie. Kto by nechcel vidieť naživo takéto hviezdne obsadenie?

Tak. Vianočné obžieranie máme úspešne za sebou. Na Silvestra sme zasa o rok zostarli. Obligátneho Mrázika a Perinbabu máme zasa na rok napozeraných do zásoby. Nič teda neprekážalo v prvom koncerte, na ktorom som bol tento rok. A ako väčšinou, aj tentoraz bol koncert v Randali.

Majo mi už dávno hovoril, že majú takú srandovnú kapelku. A dokonca som bol vraj úplne prvý, kto ich kedy spomenul na webe. Už dlho som mu sľuboval, že sa na chalanov pôjdem pozrieť, keď budú hrať, ale doteraz sa mi to nepodarilo. Tentoraz mi ale dal vedieť dostatočne včas, takže nebol dôvod, aby som sa neprišiel pozrieť.

V piatok som bol zasa po čase celý deň v Bratislave. Pri tejto príležitosti som si naplánoval zasa nejaký koncertík. Presne vtedy totiž na Interi vystúpila svetoznáma postava pop-music - George M. S obrovskou radosťou som ho odignoroval a radšej som išiel zasa raz do Randalu. Vystupovali tam totiž take menšie hviezdy, zato však všetko úplne normálni ľudia a dokonca s hudbou, ktorá je o dosť lepšia než tá z Interu. Smola, George, punk's not dead.

Koncertná sezóna 2007 sa začal minulý týždeň. Po asi mesiaci som bol zasa v Randali na koncerte. Teda na dvoch. Prvý, taký punkovejší, bol v piatok 19. 1., druhý, metalový, bol o deň na to, v sobotu 20. 1. Nebudem kvôli každému z nich vyrábať zvlášť stránku, fotky z oboch nájdete v tomto článočku.

Dakedy začiatkom decembra mi Vlk hovoril, že bude mať koncert nejaká totál-super-eno-tutti kapela a že tam musím ísť. Vraj sa doserem, aké to je dobré. Nejaký Lumen či čo. Vraj sú z Česka. Hm, Lumen... to je ako to kresťanské rádio, nie? Raz som išiel s kolegom zo služobky a nič iné sa nedalo naladiť v rádiu, skoro nás porazilo. Ale toto sa mi vraj bude páčiť.

Koľko je to... Vyše mesiaca... Viac ako mesiac som nehodil fotky z koncertov na stránku. Všetko by malo byť ale teraz v pohode (si verím, čo?), takže by som to mohol dať zasa do poriadku. Špeciálne kvôli Sikimu začínam s fotkami z koncertu Abhorrence, ktorý bol v Randali minulý rok 28. októbra. Enjoy!

Už sa vám stalo, že ste niečo strašne moc chceli a nijako ste sa k tomu nevedeli dostať? Ako malé decko som veľmi chcel kopec vecí a keď som ich dostal, tak som bol úplne sklamaný. Ono to vždy na prvý pohľad vyzerá ako najsamlepšia vec na svete a potom zistíte, že je to úplná blbosť. Tak a takýto nejaký pocit som mal v pondelok 13. novembra po koncerte kapely Leatherface.

No čo decká, vypočujete si občas nejaký ten metal? Možno o tom ani neviete. Som presvedčený, že väčšina ľudí ani netuší, čo na nich z rádia hrá, takže kapelky typu Black Sabbath dnes dávajú už v pohodičke aj na rádiu Devín o jednej poobede. A čo tak niečo, čo sa dá nazvať metalom aj v roku 2006?

Aj na tomto koncerte som bol. Úplne od začiatku až úplne do konca. A aj som čo-to pofotil. V skutočnosti som urobil osobný rekord, za jeden koncert som nafotil vyše 650 fotiek. Je však treba povedať aj druhú časť, pokiaľ ide o počty. Z tých 650 fotiek mi po čistkách ostalo len 168. Napíšem teda zopár kecov okolo a napracem sem čo najviac fotiek. Výsledok si môžeš pozrieť v článku.

Občianske združenie Zvuky cez ruky Vás pozýva hrať, učiť sa, zabáviť sa, uvoľniť sa pri bubnovaní na rôzne druhy bubnov a perkusií. Etnobubnová škola Vás zavedie do sveta rytmov z celého sveta a krok po kroku Vám ukáže, ako cítiť, vytvoriť a udržať rôzne rytmy. V Etnobubnovej škole stretnete ľudí z rôznych kútov Slovenska a sveta.
Celý tento článok pripravil Tóno Gúth, jeden zo zakladateľov združenia Zvuky cez ruky, za co mu aspoň takto srdečne ďakujem.

Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že každý si vie približne predstaviť bežnú rockovú kapelu. Charizmatický spevák, jeden či dvaja gitaristi, basák a bubeník. Klasický image. Asi si viete bez problémov predstaviť v tejto zostave aj ženu. Speváčky sú bežným javom. Tak a teraz si predstavte napríklad gitaristku. Pohodička, takých je... Basáčku? Hmmm, nájde sa zopár. No a čo taká bubeníčka?

Akú najdivnejšiu hudbu poznáte? Áno, hip-hop a ostatné tuc-tuc štýly sú dosť divné, ale sú na to namotané masy ľudí. Nejakú inú divnosť? Dosť divne znejú aj rôzne garážové pokusy začínajúcich kapiel. Ok ok, každý raz nejako začal. Ak chcete niečo úplne iné, tak skúste Devachan...

...a možno ani nie, ako povedala Maja...
Dôvod, prečo všetky články chodia odo mňa so značným oneskorením vždy po funuse je, že fotím na kinofilm a enem trocha mi trvá priniesť na stránky aj nejaké obrázky. Tak sme sa podaktorí vybrali na náš tohtoročný prvý (pre niektorých aj posledný) festival.

OK, môj prvý Punk Island mám za sebou. Muzika, kapely, ľudia - všetko úplne super. Bolo ale zopár vecí, ktoré ma dosť vážne naštvali a podľa mňa výrazne pokazili celkový dojem z festivalu. Našťastie však boli aj nejaké tie svetlé miesta (rozprával som sa s chalanmi z Načo Názov kúsok pred ich koncertom a od nemeckej kapelky Tragic Vision som dostal darček :-) ), teda nakoniec som rád, že som sa zúčastnil.

K tradičnej akcii môjho leta už zopár rokov patria folklórne slávnosti. Hocikde. Tento rok som sa vybrala do Detvy, kde sa 7. - 9. 7. 2006 konal už 41. ročník Folklórnych slávností pod Poľanou.

Karpatyina -- Posledná výstraha - nádherné piesne -- Tento disk je chránený proti zápisu. Nemožno naň nahrávať žiadne ďalšie piesne -- Elektrické gitary, plynové gitary -- 12-strunová + 6-strunová (dohromady 18-strunová) akustická gitara.... a to bol len námatkový výpis z obalu najnovšieho CD Prievidza. Ak poznáš kapelu Karpina, tak vieš, že podobných somarín majú za sebou veľa. Tento album sa oplatí ak už nie kúpiť, tak určite vypočuť.

Skoro pred mesiacom mi prišiel jeden mail, ktorý ma prekvapil a naozaj potešil. Mail mi poslal Robo Sedlák, hlava a hybná sila Rádia A1. Pýtal sa, či by sa mi nechcelo spolupracovať. Odpoveď je jasná - samozrejme, že by sa mi chcelo. Výsledkom je reklama vpravo (a keď sa dokopem k vylepšeni dizajnu tak aj viac odkazov) a toto interview s Robom - ďakujem! Zatiaľ som si dovolil odignorovať oficiálny reklamný banner Rádia A1, ten predmet (mikrofón/player/hlodavec) sa mi páčil viac...
Interview uvádzam v pôvodnom znení a bez titulkov :-)

Leto sa nám nezadržateľne blíži rýchlosťou 60 km/h (to je maximálna rýchlosť tuto v Blave, dodržiavajú ju úplne všetci) a to znamená, že festivaly, na ktorých by som chcel byť, sú odo mňa už len pár stoviek km vzdialené. Takže kam sa pôjdem cez leto pozrieť?

Poznáte Joža Ráža? To je ten fasa chalan, ktorý spieva tie pesničky o láske. Na žadnej stužkovej neprejde, keď D.J. nepustí nejaké to Nie sme zlí alebo Stužkovú. V Česku je Elán stále strašne populárny, ani neviem prečo vlastne. Kedysi som tiež patril do skupiny ľudí, ktorí na Eláne fičali od rána do večera a nikdy inak. A potom som videl zjavenie s menom Davová Psychóza...

Napadne vás ešte niekedy, čo ste kedysi dávno počúvali? Od útleho detstva až do dospelosti? Ja som začal asi klasicky, ako všetci nejaké tie platne s rozprávkami. Tri prasiatka, a ostané si už ani nepamätám. Potom prišli kazety, teda asi tu boli dlhšie, ale tetka z Anglie nám dovliekla mono rádiokazetový prehrávač :-)))

Neviem, či patrím až k takým fanúšikom tejto kapely, že by som sa trepala na koncert, ale keď mi kamarátka vo februári zadrela, že kupuje lístky, či nechcem... na tak daj teda... nebudem sa brániť kultúre.

Začalo to všetko v pondelok na obed, keď ma kamarát poprosil, či by som mu nepomohol cez internet vydražiť lístky. Strááááááááášne ich chcel. No vydražil ich nakoniec a večer mi volá, že či nechcem 2 lístky :-))), nemohol ísť. Ja som na Apocalyptice ešte nebol a Slobodnú Európu som si nemohol nechať ujsť, tak som vzal, že buď niekoho zoženiem, alebo pôjdem aj sám... Nakoniec som išiel s kamarátkou Vierou, že na takom koncerte ešte nebola (punkrock + metal). Čakal som strašnú mastenicu, davy ľudí, ktorí tam vytvoria strašný kotol a tak, tak som nevzal ani foťák, takže fotky sú také alternatívne (šák toto je alternatívna webka, nééé?), som ich fotil Vierinym mobilom...

Ak neviete, čo to je bubnovačka, tak zrejme patríte medzi tých ľudí, ktorí takýto druh zábavy neuznávajú, odmietajú, nemajú radi, alebo jednoducho to ešte neskúsili. Pre vysvetlenie - vezmete sa niekam do prírody, so sebou dotiahnete nejaké bubny, bongá, chrastítka a iné perkusie a búchate, bubnujete, chrastíte a hráte čo to dá.

Takže znova som sa bol pozrieť, ako sa neúmyselne robí veselá hudba. Ako sa také niečo dá? Ja neviem. Opýtajte sa Kristíny. Tej istej, čo dnes predstavila svoju Knihu strácania, v podstate bez knihy samotnej. Potom som videl prvý tichý punkrockový koncert. No a potom prišiel Diego a už podľa mňa úplne zrušil divadelné predstavenie vo vedľajšej sále...

Divadlo Astorka Korzo´90 v spolupráci s vydavateľstvom SOFA Vás pozývajú na slávnostnú prezentáciu knihy Kristíny Vulgan a výstavu grafík Lucie Pelikantovej.