Kde bolo tam bolo, bola jedna velka krajina so zopar Aborigincami. Ti si zili ten svoj jednoduchy zivot, az pokial neprisiel pupok ludstva z Europy a nezacal tuto krajinu rychlym tempom osidlovat. A potom prisli dalsie a dalsie narody a momentalne je v Sydney viac Aziatov a Indov nez Australcanov ( alebo kto su to vlastne Australcania). Ale podme pekne od zaciatku.

Po skonceni nasho pobytu v Zemi pana prstenov mi nedalo nenapisat to, co sa mi cely cas dralo na jazyk: Slovensko je vlastne uplne nadherna krajina...
Akesi vyjadrenie pocitu, ktory som mala pocas celej cesty, na kazdom treku, na kazdej atrakcii, v kazdom kempe.

Toto videjko som dostal mailom. Videl som ho už asi 5x, ale stále sa mi zdá, že ten človek je fakt divný :-) Takéto veci by som nerobil ani náhodou. Nie že by som sa tam nechcel ísť pozrieť, ale bez karabíny (ako ten chalanisko, ktorého predbehne) by som tam vážne nešiel.

Tentoraz sme sa vybrali 100 km na sever od Sydney, ze sa trocha povalame. Kedze tato cast ala Male Levare je trocha viac komercna, dokonca je mozne najst aj mapu, kde su zobrazene plaze, turisticke chodniky a fleky, kde sa da kempovat.

Davnejsie, cestou spat z Jervish Bay sme zastavili po ceste v dedinke Berry a v miestnom shope som si kupila pohladnicu Drawing room rocks. Bola sice farebne trocha gycova, ale zaujali ma skalne utvary sformovane do piknikovych stolikov.

Poznate to prislovie o hladani ihli v kope sena? Tak o turistickych chodnikoch v narodnych parkoch v Australii to plati asi dvojnasobne.

Ked utekat od mrakodrapov, tak najdalej. A ked uz nie tak daleko, aspon 200 km od mesta na juh.

No, kedze byvame v dost velkom meste, aj k nam sem obcas zavita nejaka ta kapelka zahrat a zaspievat. A v juni sme tu mali The Black Seeds z New Zealand.

V nejakej brozurke pre turistov sme sa docitali, ze tu za rohom mame najvacsi budhisticky klastor na juznej pologuli, tak sme sa rozhodli ist obzriet.

V zime treskucej, inak polovica augusta, teda europsky originalny februar, sme sa normalne vybrali na dvojdnovy cunder do Royal National Parku ( ze vraj druheho najstarsieho po Yellowstone). Kedze to tu mame co by kamenom dohodil, alebo trajektom odviezol.

Keby ste sa niekedy topili v prachoch a chcelo by sa Vam vyvalit zopar papierov za letenku a prist si zalyzovat do AU { to asi nie, ze...}. No, Europske Alpy to sice nie su, ale ved tuto potesi hocico...

Dnes sme mali volno, ved predsa sa nepretrhneme, ze. Miso sa podujal, ze navari nejaku slovensku vychytavku. Chcela som mu pomoct, ze aspon pokrajam maso. Nechce, on to spravi. “Pytam sa, ze co mam robit?” Pit pivo, mi vravi. Na tak som ho posluchla, popijam a pisem Vam.

A tak sme sa po dlhej dobe rozhodli vypadnut z mesta. Zobrali 3 dni volna, prenajali auto. Bo sme zistili, ze prenajat auto vychadza mozno na rovnako ako trtulat sa vlakom, busom a pod.

Kedze tu uz dlho pokukujem na vlny a seru ma riadne, jedneho pekneho dna, ze teda idem opacit. Dlho som sa vyhovarala, az kym Miso nekupil neopren a nemala som sa uz na co.

Kedze pokrok vedy a techniky je neuprosny,tak sa aj Icovi po straaaaasne dlhej dobe podarilo zdokonalit stranku do takej podoby, ze s uverejnenim tychto kecov uz nie som odkazana na neho.. Takze znova po dlhej dobe posielam zopar zvastov z Klokanova. A odpustite tu diakritiku. Nieto casu.

Ak mi niekto bude hovoriť, aký je tu zásadný rozdiel medzi SR a AU čo sa týka vybavovania, úradov a pod., tak sa mu asi vysmejem. Po 3 mesiacoch a po peripetiách s úradmi nevidím žiadne rozdiely. Je pravda, že pokiaľ som si šla vybavovať na Imigračné pracovné povolenie, stačilo vyplniť online žiadosť na nete, prísť na Imigračné a pečiatka bola do 30 s vybavená. Ale to bolo všetko. Iba táto jediná vec ma nadchla. Ostatné už šlo len horko-ťažko. A človek aby sa rozčuľoval po Anglicky!

Takže čo nové v Austrálii? Mám tu opäť kopec fotiek a pokecov od Laury. Uz ma aj dosť naháňala, že to musím konečne nahodiť a ja stále nič. Všetky doteraz nezverejnené pokecy a fotky teda zverejňujem teraz.
Text som musel trochu poupravovať, pretože pôvodné znenie nebolo zverejniteľné :-)

Tento článok je "voľným pokračovaním" predchádzajúceho článku od Laury z Austrálie. Oba články som dostal v ten istý deň, ale akosi sa mi ich vtedy nepodarilo zverejniť, tak aspoň trošku oneskorene...

Po dosť dlhej dobe, kedy na stránku nič nepribudlo, som sem konečne hodil dĺĺĺĺhočiznú vec od Laury. Laura je od októbra v Austrálii a čo-to nové sa tam dozvedela. Občas o tom čosi napíše a ja to sem teraz konečne pridávam.

Ako už mnohé renomované agentúry informovali, tretia slovenská výprava do Stredu sveta a vesmíru (pohľad z vesmíru) sa skončila neúspechom. Vesmírolezci aj napriek tvrdej príprave na cestu boli nútení vrátiť sa do civilizácie pravdepodobne len zopár centimetrov od cieľa. Aj keď tento svetoznámy bod nebol tentoraz pokorený, veliteľ výpravy Branislav Jobus nádej nestráca, už teraz plánuje ďalší pokus o zdolanie na 24. decembra tohto roku.

No, mám už pochodené kadečo, ale takéto vychytávky menších pohorí asi nie. Jedného pekného dňa, kedy na horách bol ešte aj sňňaaah kde tu... kamarát Mišo vymyslel, že ideme na Strážov. Teda žiadny plán cesty nebol, že ako vydá, tak vydá. A keďže mňa už nebaví stále niečo organizovať, vžila som sa do úlohy tej, čo ani nevie kam vlastne ide.

Ak by ste sa niekedy túlali po južnom Slovensku, skúste sa zastaviť pri zrúcanine niekdajšieho kláštora Máriačalád.

Začína to všetko v stredu ráno na Miletičke :-))) Vysvetľujem drobnej aziatke, že nemôžem čakať 15 minút, kým vyloží všetok ten značkový tovar na pult, lebo sa ponáhľam a nech mi vymení kapsáče, čo som včera kúpil za o číslo väčšie. Napriek tomu, že mi včera asi tak tri krát odmerala obvod pása a presviedčala, že mi budú dobré, tak sú malé. Úspech!

Ak by ste sa náhodou niekedy chystali do Moskvy, venujte prosím pozornosť týmto užitočným radám, i keď verím, že každý si rýchlo osvojí svoje užitočné rady, ktoré mu pomôžu bezproblémovo fungovať v tomto vojenskom štáte. Moja cesta do tohto mesta bola čisto pracovná, ale nedalo mi sa neuškrnúť nad niektorými vecami, čo tu fungujú ináč ako sme my Slováčiská zvyknutí.