alternative.sk
[ autor Ičo, pridané 13. 7. 2006, 20:00, komentáre (0) ]
tagy: kultúra
Včera, päť minút po začiatku dňa, mi prišiel mail. U mňa je to celkom normálne, denne dostanem desiatky mailov, navyše domov som prišiel ešte o dvadsať minút neskôr. To je tiež celkom normálne :-) Len obsah toho mailu nebol celkom bežný. Zasa ma raz Zara prekvapila... Až potom som sa dozvedel, že poviedku, ktorú mi poslala, napísala kedysi dávno do školy ako domácu úlohu. Ak chcete, tak si ju môžete prečítať aj vy.

Zara: ...na dobrú noc

"Skoda ze nemozes ist na tu party so mnou. Nebudem sa tak skvele zabavat ako keby si tam bol."
"Nebud smutna vsak sa zajtra uvidime. Teda ak sa tam velmi neopijes a neprespis cele doobedie."
"Urcite sa neopijem kedze tam idem autom. Naozaj nechapem co mas stale s tym mojim pitim."
"Nemyslel som to vazne. Musim uz ist - ide mi autobus. Ozvi sa prosim ta ked odtial prides aby som sa nebal ze co je s tebou."
"Poslem ti sms. Maj sa pekne a dobru noc. Milujem ta."
"Aj ja teba a viac ako ty mna. Letim lebo nestihnem. Papa," s usmevom a pusou sa so mnou rozlucil Peto. Nenavidim ked hovori ze ma viac miluje ako ja jeho. Ako to moze vediet?

Vracala som sa zasnezenym chodnikom spat domov. Chudatka dochodkyne - vobec im nezavidim prechadzky s barlami. Hoci je to celkom pekne divadlo ako sa tak klzu na ceste a predvadzaju amatersky seniorsky balet. Na nasej ulici som stretla suseda z vedlajsieho domu ako stoji uprostred vyslapanej cesticky pre chodcov a sustredene pozera na zem.
"Dobry vecer ujo Martin co hladate?" prihovorila som sa mu.
"Ahoj Lenka. Nehladam nic ale presla tadialto cierna macka a no... vies... ja som dost povercivy tak teraz pozeram kadial isla aby som tu liniu prekrocil. Vies - aby som nemal nestastie."
"Hmmm tak hadam najdete. Dovidenia." A pobrala som sa veselo priamo cez jeho teritorium.

Doma ma mama privitala klasickym: "Ahoj veceru som nerobila tak si sprav nieco ty ak chces."
Oboznamila som mamu s dnesnym nocnym planom a planom na najblizsiu polhodinku. Sprcha ususit si vlasy namalovat sa a obliect sa nejako tak aby ma hlavna akterka party nevyhodila spred dveri s odovodnenim ze vekslakov tam nechcu.
"Kde je Veronika a Tato?" dozadovala som sa informacie o mojich dalsich rodinnych prislusnikoch popri uprave mojho zovnajsku.
"Isli spolu kupovat lyze ale neviem kde su doteraz," odpovedala mi mama dobrovolne bez dalsieho vysluchu.
Polhodinka ubehla ako nic a tak som sa zbadala az ked sme s mamou stali medzi dverami a lucili sme sa.
"Nie ze sa tam opijes a budes robit hluposti," davala mi mama poradenstvo zdarma.
"Neboj sa ved tam idem autom takze pit nebudem. Okrem toho kedy som ja robila nejake totalne hluposti?"
"Hmmm neviem... robis ich stale?" s nevinnym vyrazom sa na mna mama uskrnula.
"To mozno ale teraz som uz na vyssiom stupni vedomia lebo tie mensie hluposti si aspon priznam. Musim uz ist mami lebo budem opat meskat. Do druhej som doma ako na koni."
"Davaj si na seba pozor. Aj na ceste. Maj sa a urcite do druhej prid," rozlucila sa so mnou mama.

Nasadla som do mojho ultramoderneho stareho Pola a vystartovala som ultrarychlo na celkom zasnezenu cestu. Na party som prisla s 20 mminutovym meskanim.
"Sorry baby cesty su uplne na hovno musela som ist pomaly."
Zabava volne plynula - na pretras prisli vsetci prislusnici vecierka opacneho pohlavia a vsetky mozne dalsie hovadiny ktore len pat opitych bab jedna triezva a styria chalani mozu zakvasit. O jednej hodine v noci som sa rozhodla neriskovat a radsej odist kedze cesta sem mi to trvala dost dlho.


Nastupila som do auta a napisala som Petovi sms. Znova som ultrarychlo vystartovala a plynulou 30tkou som brazdila ulice smerom domov. Este 5 minut a som doma. Neznasam tuto krizovatku. Aj ked je noc a nikto tu nie je aj tak mam z nej zly pocit. Co by tam nikto nebol - z lavej strany ide nieco v dialke. Jasne nejaka particka z diskoteky. Niekto ma vela penazi ked si moze dovolit take super repraky ze je az sem pocut ich basy. Blazni idu aspon stovkou. Odbocila som a nasmerovala Polo do praveho pruhu. Uz sa tesim ako si lahnem do postele. Basy sa nebezpecne priblizili.

Pomaly skusam otvarat oci. Preco to ide tak tazko? Preco nemozem pohnut rukou? Preco si necitim telo? Lezim v niecom teplom a lepkavom... Nejasne vnimam ze okolo mna je hluk svietia cervene svetla a niekto nado mnou stoji a prehovoril k svojmu spolocnikovi.
"Chuda dievca. Z toho sa uz nevylize. Kolegovia uz volali aj pohrebakov. Ma prasknutu lebku poskodenu miechu pocetne zlomeniny a krvacanie do mozgu uz tiez nemozeme zastavit. Mozno uz ani nezije. Hajzli zasrani. Oni by tu mali takto lezat. To by potom uvideli ako to je z diskoteky si sadnut opity za volant."
Takze takto to je. Umieram...
Mami... vravela si mi aby som nikdy nepila ked budem soferovat. A ja som ta posluchla. Bud na mna pysna lebo som posluchla tvoju radu. Nebud smutna mami. Postaraj sa o Veroniku a bud otcovi oporou - viem ze som bola jeho dievcatko.
Veronika... Uz sa nebudeme moct nikdy hadat o tom ktora ktorej ukradla tricko a kedy si ho vratime. Nikdy uz nepojdeme spolu nikam tancovat. Nepojdeme si uz ani zalyzovat ako sme chceli.
A Peto preboha Peto! Tolkokrat si mi bol oporou tolkokrat sme si pomohli. Odpust mi ze ta opustam bez rozlucenia nevedela som co sa stane. Nebud smutny a zi svoj zivot dalej. Vsak sa raz stretneme a budeme spolu uz navzdy. A nebude nas moct nikto rozdelit.
Snazim sa este so zvyskami poslednych sil premyslat. Nevladzem mat oci ani pootvorene. Je to velmi tazke...
Uz nikdy nepoviem svojim rodicom to co som im nikdy za celych 22 rokov mojho zivota nepovedala. Nikdy im nebudem moct povedat prepac mama prepac otec za to co som im vyvadzala. Nikdy uz nebudem moct odkazat mne blizkym ludom ako ich mam rada a ako by som s nimi rada este bola. Uz nikdy.
Lubim vas mama otec a Veronika.
Lubim ta Petko.