Po dosť dlhej dobe, kedy na stránku nič nepribudlo, som sem konečne hodil dĺĺĺĺhočiznú vec od Laury. Laura je od októbra v Austrálii a čo-to nové sa tam dozvedela. Občas o tom čosi napíše a ja to sem teraz konečne pridávam.

---

Po mesiaci a pol som si našla konečne čas sem hodiť zopár riadkov na pobavenie širokej verejnosti. Tí, čo už v Austrálii boli, vedia, o čom hovorím. Pred tým, než sa rozhodnete letieť, vyberte si prosím nejakú solídnu trasu. Letieť na šupu bez medzipristátia je ozaj zaberák, obzvlášť keď máte absolvovaných max. 1 - 2 lety typu dovolenka v Španielsku. Nebudem komentovať, ako som si kúpila letenku a ako ma agentúra zle nahodila do rezervačného systému, takže mi vo Frankfurte povedali, že ma nemajú v systéme a teda či by mi vadilo, že by som neodletela... Zlý vtip, hehe.

Lietadlo

Najprv vám príde lietadlo typu Airbus s 10 sedadlami vedľa seba a 2 uličkami ako megalomanské, teda keď ho porovnáte s nejakým Sky Europe. Na každej prednej sedačke malý displej, kde sledujete 18 programov a 1 program s trasou, kade lietadlo letí. Dokonca dostanete aj vankúšik a flisovú deku, ak by vám bola zima, čo mne dementovi nik nepovedal, tak som si zobrala vlastnú výbavu ako malé decko (Snoopy vankúšik a flis deka z Ikei). Keď už však pozriem tretíkrát Pirátov Karibiku a zistím, že v TV, teda na displeji, dávajú dookola to isté 17 hodín, prestane všetka sranda. Potom sa už zmôžem len na nejaký bahrainský kanál typu MTV, kde všetci speváci zavíjajú ako s priškripnutými... Vlastne posledné 4 hodiny som sledovala AU z okna, bola dobrá viditeľnosť. Človek má možnosť vidieť tú hustú dopravnú sieť, heh... Každých 15 min. letu zbadáte 3 domy a 1 cestu typu naša poľná cez Karpaty. Keď sa už dotrepem do Sydney, modím sa, aby môj vlastnoručne ušitý lodný pytel bol celý a nechýbali mi nejaké gaťky a pod. Samozrejm, že batoh to neprežil a spodná časť vystužená laminátom, kde boli prišróbované kolečká, vyzerala asi takto.

Na ľavo

Keď sa už dotrúľaš do Sydney, vyzdvihnú ťa z letiska a sadneš si dopredu auta na sedadlo vodiča a zistíš, že ti chyba volant. Veľmi komické. V podstate ti veľmi dlho trvá sa vôbec aklimatizovať na ľavú stranu. Najprv sa mi aj dosť často stávalo, že ma skoro auto zrazilo, lebo som ho kukala z inej strany. Podobná situácia je aj, keď čakáš na zastávke na bus a všetky zastávky sú na znamenie. Ta ty stojíš, vyzeráš na opačnú stranu a ten bus ti len prefrčí okolo a ani si nevšimneš. Katastrofa.

Divy sveta

Prvé dva dni som okukávala len mesto, šialené mrakodrapy, veď aj pre mňa je aj Bratislava veľká. A teda že idem pozriet Operu a Most. Tak opera ništ moc. Teda na fotkách je dosť dobrá, obzvlášť, keď je fotená od mora. Ale naživo, taká zažltnutá skladačka vykladaná z kamienkov. No prirovnala by som ju k našej kumunistickej architetkúre na budove Steinu na Krížnej. Aj tá mozaika už trochu opadáva. Most by šiel, ale to podobný je trebárs aj v Porte (Portugalsko). Ech, aká som kritická! Ale budú lepšie fotky, len musím vyvolať, ja odporca digitálu a prívrženec klasiky, heh.

Jedlo

Keďže je tu tak 80% aziatov, všetko jedlo je tu prispôsobené im. Nie že by som nemala rada ázijskú kuchyňu, ale to nie je čína zo Sajgonu na Obchodnej. Všetko je tu nejaké divné, kopa divných vecí, ktoré som predtým nejedla a nejak moc mi nechutia. To nie je naše kuracie mäso v sójovej omáčke s rezancami alebo ryžou a zeleninou. A okrem toho, všetko je strašne pikantné. Keď si aj niečo kupujem a pýtam sa, či je to spicy a oni povedia little bit, to je pre mňa už vypálená huba. A keď je spicy, to je teda smrť. To, čo povedia, že nie je spicy, tak to je pre mňa tak akurát štipľavé, že musím zapíjať vodou. I keď vodou by sa nemalo. Tak sa uchylujem maximálne k nejakým sladko-kyslým žbrndám. A ten ich chleba, no úplná hrúza, samé toastové sračky. V podstate, keď nemáš hriankovač, tak ani neješ. Normálny chleba ani nekúpiš, ak hej, tak za strašnú cenu.

Reštaurácia

Ďalšou pozitívnou vecou je, že si do reštaurácie, kde jete, môžte priniesť svoje vlastné víno alebo nejaké to pivo. No to by u nás neprešlo. Už vidím, ako si chalani vlečú do krčmy svoju bedňu piva...

Chlast

Chlast nekúpite bežne v potravinách ako u nás, ale v špecializovaných obchodoch. Toť keď dostanete chuť na víno o pol štvrtej ráno, máte smolu. Staré dobré Slovensko.

Obchody

Takmer všetky obchody zatvárajú večer o 17:30, čo by našinca šľak trafil, ideš z práce a máš smolu.

Križovatka

Keďže v meste je megalomanská premávka, tak na červenú stojíte naozaj dlho... Ale keď je zelená, je všade. Môžete teda prechádzať z jednej strany na druhú vo všetkých smeroch.

Nakupovanie v supermarkete

Výborná vec, keď bývate blízko nejakej miestnej Billy, jednoducho si dojdete na nákup, celý nákup si aj s košíkom odveziete domov a košík necháte pred domom. Večer príde miestny picko, pozbiera košíky na vlečku a odtiahne. Toto by mohlo byť aj u nás. Kedysy som rozmýšľala, že by som si v obývačke spravila sedačky z nákupných vozíkov. Odrežeš prednú časť, aby sa tam dalo sedieť. Len som riešila dilemu, ako urvať vozík z Tesca, aby si ťa nik nevšimol. Tak tu je to úplne jednoduché, nájdeš si nejaký pred domom.

Škola

Neviem teda aké školy navštevujú ostatní, čo sem prídu, ale ja som si dala mesiac Angličtiny. Čo neviem, na kerého .. mi bolo, lebo som sa za ten mesiac ništ nenaučila. Učivo sme brali z Headway knižiek, čo som mala aj na strednej. Alebo som tupá a nič sa na mňa nenalepilo.

Čo sa týka učiteľov, sú tu rôzne komické postavy typu Virgil alebo Paul. Virgil vyzerá ako keby ušiel z väznice v nejakom americkom štáte. Paul má 2 metre a 50 kg a anglický look.

Takže v škole sa nám vlastne páči. Obzvlášť keď prvá veta, ktorú povedal váš učiteľ bola Let's gonna learn this fucking English. Mimochodom, riť si robil asi zo všetkého, od homosexuálov na nejakej vychytenej ulici, po všetky druhy práce, ktoré sme my ako študenti museli vykonávať. Jediné, na čom fungoval, bolo vlastne pivo, ale dalo sa s ním baviť o čomkoľvek. Jediná výhoda Angličtiny na našej škole bola, že každý piatok nejaká krajina niečo navarila a jedlo sa... a tak Slováci samozrejme vždy sockovali. Väščinou však varili aziati, ktorých je tu požehnane, takže to bolo fakt štipľavé a nedalo sa jesť.

Raz vyšla na rad naša trieda a tak sa varilo zasa nejaké strašné chilli. Ja som vlastne zistila, že oni ani nepotrebujú tak ochucovať, stačí, že tam vykydnú pol kila chilli a je vybavené. Hlavne sa strašne čudovali, ako sa na Slovensku krája paprika, lebo oni mali nejaký divný spôsob a ja samozrejme na zmiernenie tej katastrofickej štipľavosti som sa snažila z nej ešte vybrať rebierka, heh. Nakoniec z toho bola nejaká thajská nepojedateľná vec, lebo mi to hubu vypálilo. Ale skúsiť treba všetko.

Každý piatok po škole sme sedeli v krčme, lebo škola platila pivo. Na nechoď tam. To treba vidieť, ako Japončíci sedia celé poobedie pri jednom pive a tvária sa, že sú na mol. A nechápu, prečo Slovák a Čech vypijú 3 a je mu to dosť málo. Aj som sa krotiť musela, aby som im ho tam všetko nepopila a nevyzerala ako úplný alkáč...

Paidy, 31 rokov, z Tajwanu, 4 roky žila v Taliansku, robila na nejakej vysokohorskej chate a snowboardovala, sa nezdá. Monika, Češka, 19 rokov, mala prvý mesiac takú depku, že si kúpila okuliare za 500 dolárov

Párty

Občas, raz za 2 mesiace, keď bol dobrý deň, škola organizuje aj miestnu grilovačku na nejakej miestnej beach. To sú tam také stoly s grilom a plynom na päťkoruny. Prídeš, hodíš a opekáš. Prišlo mi to trochu ako naša Koliba, len tam si pekne prinesieš drevo, založíš oheň a ten svojpomocne udržuješ, nie ako tu. Ale veď dá sa. Len tie ich špekáčky mi nejako nešmakovali. Také divné, ech, naše klobásky a špekáčky a náš chleba a naša horčica... Trošku fotiek z digitálu. Keď som Miguelovi, miestnemu Cassanovovi, vysvetlila, že Slovenky neletia na jeho Ferrari, čo má v Mexiku, že taký Jano s Ferom na traktore v montérkach na lazoch... to je atrakcia! Keď Talianka videla, že Maďar už popil 3 pivá, mala normálne strach, aby zvládal, tak som jej vysvetľovala, že severo-západní Maďari sú vlastne naši južní východniari a tí znesú veľa. Raz si k nám prisadol v škole v internetovej miestnosti tento chlapec. Spolubývajúca sa s ním začala zhovárať. Keď z neho vyliezlo, že je z Iránu a je pilot lietadla, tak už sme si predstavovali dvojičky a nejako sme si aj odsadli. Chudák a veď on za to ani nemôže.

Ubytko

Ak ste dostatočne bohatý a zoženiete hneď výbornú prácu a váš zamestnávateľ sa za vás zaručí, že ste výborný pracovník, tak môžete začať obháňať realitné kancelárie, ktoré ponúkajú na prenájom byty. Či už 1 až 5-izbové, to si už musíte zháňať ďalších súputníkov. Realitní agenti vás budú vláčiť po kadejakých hnilých bytoch, na ktoré čaká v zástupe ďalších 10 ľudí a ktorý majú lepšie referencie od zamestnávateľa a teda lepšie predpoklady na získanie bytu. Poprípade si nájdete nejaký inzerát, kde niekto ďalší hľadá spolubývajúceho. Alebo si nájdete rovno byt na pláži, bez realitky, bez referencií za dobrú cenu, heh.

ak nemáte nábytok, nič to. Na ulici nájdete všetko - TV, videa, mikrovlnky, práčky, chladničky, PC, ventilátory, nábytok, gauče, skrine, matrace, postele. Ozaj všetko. Neexistuje tu jediná ulica, na ktorej by na dĺžke 500 m nebolo niečo schopné vyhodené. Toto by som brala u nás. Tu nájde človek aj kadejaké starožitné stolíky. Pri TV môže byť problém, že nájdete nový Sony Trinitron, našla som už 3 za mesiac, ale nemáte k tomu ovládač a bez neho to nenaladíte.

Zvery

Samozrejme, že som ešte nevidela ani klokana, ani smrteľne jedovatého pavúka. O švábov tu nie je núdza, len s tým rozdielom, že tunajšie šváby majú asi 6 cm. A sú tu nejaké prerastené čajky. A vrany, čo kikiríkajú ako malé dieťa keď plače, alebo mačka keď mravčí. Také divné zvuky. Popr. ako u nás majú ľudia doma trpaslíkov v záhrade, tu majú korytnačky.

Pláže

V podstate sú tu v meste asi 3 také vychytené pláže, takže my teda byvame na tej najmenej invazovanej ľuďmi. V podstate je tu 1 krčma, 1 zmrzlina, 1 reštika, 3 thai bufety a 2 stánky s novinami. A večer tu už skapal pes, heh. Zlé fotky, ja viem, budú lepšie.

Akcie

Prvý týždeň som sa len flákala, bola tu nejaká miestna výstava pozdĺž pláže, tak zasielam na pobavenie. Že novodobé umenie.