Takže čo nové v Austrálii? Mám tu opäť kopec fotiek a pokecov od Laury. Uz ma aj dosť naháňala, že to musím konečne nahodiť a ja stále nič. Všetky doteraz nezverejnené pokecy a fotky teda zverejňujem teraz.
Text som musel trochu poupravovať, pretože pôvodné znenie nebolo zverejniteľné :-)

31. 12. sa mi podarilo zdrhnúť z roboty a utekala som po Miša na letisko. Žiadna romanca jak v americkom filme sa nekonala... Teda chudák Mišo tam ležal taký osamotený na lavičke... Ako keby ho tam zabudli. O 23:30 sme ešte stihli kúpiť v Bottle shope nejaké šampáňo. Kým sme sa dovalili na byt bolo aj 12, aj to sme tuším celé prešvihali. Tu je zakázané rachať piráty, nik teda neoslavuje ako u nás na ulici. Všetci boli v meste, lebo tam bol straaaaašný ohňostroj. Takže sme aj prepásli 12. hodinu. No ale fotky sú, i keď nie naše... ale veď nakoniec sme o ništ neprišli, hehe. Mišo teda prišiel, i keď som sa snažila hrať sa na domácu putičku, po jeho vybalení už sme mali strašný bordel. A stihli sme aj zabiť čo to na pláži po polnoci, kde sme boli sami, lebo tam skapal pes.

Šéfka mi dala 3 dni voľna, že môžem mať medové týždne, tak sme sa flákali po okolitých plážach, po meste, mrakodrapy, nejaké zálivy, trajekty a iné vychytávky amerických turistov.



Na jednej z najvyfičanejších pláží majú bezďáci svoj úkryt. Trocha mi to pripomínalo bunkre smerom na Vrakuňu, ale títo majú asi lepší flek, priamo na skale pri mori, heh.

Dokonca aj sekáče tu majú vyfičané, v tomto sme napr. našli takú ratanovú barovú stoličku za 10 dolárov. Kua keby som ju mala ako odtrepať dom, tak ju beriem.



Ako klasická žena som nevynechala ani obchoďáky (niečo pre Denisku), také že vlezieš dnu z ulice, malý vchod a ocitneš sa v obchoďáku, ktorý je 4x väčší ako Aupark, Polus a všetko čo máme dokopy... Až na to, že luxury shopy sme ani nefotili, bo by si mysleli, že chceme okukať nejaký nápad. A tak som len zväčša slintala. Ale inak Burton dosky tu majú po 500 dolcov.



A keďže Mišo ako klasický chlap už bol riadne zničený, tak sme sa hrali aj na Modrú lagúnu. Zobrala som ho na úplne najspodnejšiu pláž, čo tu máme na pobreží... tam ti také kroviny, černice, ani nohy... Potom vidíme takú trošku osamotenú pláž a na nej veľa ľudí. Pozrieme bližšie, že čo tam robia... asi nejaká vychytená pláž, veľa vĺn alebo výborný piesok... A tam nudisti. Tak ništ. Inak niektoré časti tohto juhu vyzerajú naozaj ako Podunajské Biskupice.



A keďže tu nemáme Kolibu, kam by sme chodili opekať špekáčky, tak tu máme gril na každej pláži zadara, ta sedíš, pečieš párky a inak sa to volá Barbeque. Takže sme sa zaradili ku konzumnej kultúre.



Andrea prišla na turistické víza, že trošku študovať a cestovať, zatiaľ však necestuje, trčí tu, čaká na kumpánov z Čiech, ktorí by mali prísť za ňou, aby teda pocestovali. V ten deň mala dilemu, či ísť alebo neísť. Objasním. 150 km od Sydney, v Blue Mountains, je kláštor. Andrea nemá rada, keď to voláme kláštor hehe. Sú tam mnísi a meditujú. 10 dní iba meditujú, jedia vegetariánske jedlo alebo ništ, vstávajú o 4. hodine ráno a spať chodia tuším o 5. poobede. No ale poradil jej to šéf z bývalej práce a nejaká kamarátka, takže Andrea že ide. A je to zadara. Takže ak by ste prišli do Sydney a nemali zrovna kde bývať, treba navštíviť kláštor, hehehe. Len sa tam nesmie rozprávať. Iba meditovať. A keďže jej z kláštora odpísali, že majú plný stav, leda že by na zemi spala, tak sme jej hneď navrhli, že nech berie moje gate a čapicu a Mišovu bundu, že jej bude bardzo fajne... Takže dneska je 9. deň, čo je Andrea prec a všetci čakáme, že zajtra bude sranda. Nejaký týpek, čo tam bol, že vraj potom mal odpor k materiálnym veciam a všetko bolo freeeeee. Takže čakáme, že nám nechá svoj notebook a slušný foťák. Snáď jej tieto materiálne veci nebudú chýbať, hehe.

Mišo chytil nejakú schízu o napĺňaní nejakého detského sna, tak si kúpil skateboard. A tak sme ho šli o polnoci odskúšať, aby nás nik nevidel. Lebo inak tu máme aj 300 m od baráku skatepark, ale taký 10-ročný dávači sú tam, že neviem, či sa Mišo odhodlá.



Bývam na pláži a nechodím do mora. A pre toto!



A toť výhľad od domu.



Mišo si našiel hračky v miestnom shope.



Inak skrátenie gatí tu stojí 15 dolcov. Ak nájdete nejakého Číňana, tak aj za 10. A keďže ja liliputánec potrebujem všetky gate, tak som si radšej kúpila za 15 stroj. Veľký asi ako moje topánky.

Nejaké miestne trhovisko



Botanic Garden aj s netopiermi. Kaktusy, niečo pre Špaťa.



Škola

Škola začala neslávne. Snažím sa tam spať, aby na mňa nebolo vidno. Učivo je sice k veci, ale tetuška to úplne otrasne prezentuje. Učivo by mohlo byť fakt zaujímavé, keby tetuška nakreslila nejakú schému na tabuľu, stručne v bodoch nám to vysvetlila... ale ona všetko číta, skriptá majú možno 40 strán a ona na preskáčku rieši, ako jej vydá. Takže som dosť sklamaná.

Učivo je síce k veci, ale na slovenské pomery neaplikovateľné, bo my také veci máme úplne inak. Aj marže, aj letenky, aj účtovníctvo. Mám 3 predmety. Business Transaction o tom, ako prachy od klienta postupujú ďalej a na čo sa použijú, Airfares - tam sú nejaké kódy letísk a letenky a taxy a iné kraviny... so strašne nudnou tetuškou. Ale tetuška to úplne otrasne prezentuje. Učivo by mohlo byť fakt zaujímavé... Teda pre mňa ani nie, keďže ništ nové mi nevraví, ale veď preto som si to vybrala, aby som príliš nezaťažovala myseľ a mohla ďalej na hodine meditovať...

Dnes sme riešili letenky a iné kraviny, tetuška čítala strašne dlhý text, kde sa asi 100x vyskytlo slova marža a provízia... čo si myslím, že 90 % ľuďom v škole nie je jasné, o čo ide a stačilo by iba stručne povedať, že čo to tá marža a provízka je. Ale v tom texte, čo tetuška čítala, to pôsobí tak jednoliato až hrôza. Keby som vedela lepšie po Anglicky, asi to sama vysvetlím. Vlastne keby som to nerobila posledné 4 roky, tak ani neviem, čo tetuška vraví. Takže spím na hodine ďalej. Tetuška nám ukazovala aj ako vyzerá katalóg, že fotky a texty, tak som sa zasmiala a spala ďalej. Asi jej na budúce donesiem na ukážku náš.

Muž alebo žena?

V triede máme 2 transexuálov, alebo ako sa tomu nadáva. Minule mi vysvetľovala Paidy z Taiwanu, ako sa veľa chlapov z Ázie dáva preoperovať na ženu a ukazuje mi v triede jednu ženskú, asi 175 cm vysokú, dlhé vlasy, chudučká, veľmi pekná, úplne jemná pleť, prsia asi jednotky, že toto je chlap. Hehe. Som nechcela veriť, ale keď dotyčná alebo dotyčný prehovoril, tak som skoro odpadla. Hrubší hlas, než keď Kamil zahučí. A dnes nám pribudla jej kamarátka (kamarát?), lenže v dosť zlom vydaní. Trošku pri sebe, zlý ksicht a nos jak ja. Také nič moc. Veľmi zle urobený chlap s ešte hrubším hlasom v šatoch a štokloch. A to sa ani nebudem priznávať, že keď som bola na hajzli, ona vedľa mňa, že som sa nenápadne kukla dole, ako čurá. Či spredu či zozadu hehehehe.

Práca

Prácu stále mám, vlastne už som sa naučila odpovedať na otázku Kde robíš? - V reštike - A čo robíš? - Rozbíjam poháre Ale už som sa polepšila, už len každý druhý deň sa mi zadarí. A ešte som chvalabohu nikoho neobliala.

Shop

Šľak ma ide trafiť, keď vidím, koľko tu stoja handry. Fakt za facku. A ešte aj teraz, keď je výpredaj. Vôbec neviem, prečo sú u nás také drahé. Takže po 2-mesačnom žgrglení a trošku zarobených prachoch, ktoré by som asi mala odkladať, som hneď pořídila zopar drobnôstok - 2 čapice Rusty, 1 gate Roxy, 1 tričko Esprit. No nekúp to za 10 šušňov! A ešte že sa mám na čo vyhovoriť, že mi všetko zničila ázijská práčka.

Bazén

Tak aby ste vedeli, každá pláž má ešte aj bazén pre leňochov. Len pri okrajoch bazénu sú polepení kadejakí morskí ježkovia, tak je to také funny. A obrázok pobrežia, kde bývam, 4 obchody a skapal pes. Paráda. A trošku ďalej je taký strašne vyfičaný obchod s pánskym textilom. Móda 80. rokov. Dedulo zlacnel o 10 dolárov a myslí si, že nenormálna akcia. Výklady jak zo zlého filmu.



Blue Mountains

Snáď najväčšou atrakciou, aká je v okolí (teda 150 km od Sydney) je pohorie Blue Mountains. Človek nájde o tom milión prospektov, strašne veľa brožúriek snáď v každom stánku v meste. Turistické agentúry ponújakú každodenné výlety za tučné prachy. Tak sme sa s Mišom rozhodli, že ideme omrknúť.

Vstali zavčasu ráno, lebo sme mysleli, že to ani nestihneme všetky tie atrakcie obzrieť a dotrmácali sme sa na stanicu. Cestou sme ešte videli, ako funguje miestny rozvoz mlieka. Týpek proste nechá mlieko pred obchodom, kým otvoria. Tak toto by u nás neprešlo, asi 5 sekúnd by trvalo, kým by zmizlo. Odcestovali sme do takej miestnej dediny Katoomba, čo je ako východzí bod pre danú lokalitu. Ako naša Terchová. Potom sme šľapali takých 20 minút pešo a dotrmácali sme sa na vysutú vybetónovanú plošinu, kde už v zástupe stálo 50 Japoncov a fotili si najsamfasa atrakciu - Tri sestry. Tri sestry sú také obyčajné 3 skaly, čo na Slovensku vo Vrátnej nájdete takých plnú prdel. Na celý areál, kde sa kochalo toľko ľudí (bol nižšie položený než Katoomba), vysutá lanovka ako na Lomničák, ďalšia lanovka s preskleným spodkom a vláčik so sklonom 52 stupňov. Že však pozabávame miestnych návšetvníkov, že by sme aj nejakú turistiku mali dať.



Našli sme si nejakú 3-hodinovú štreku, ktorá viedla údolím. Cesta v podstate ako dolinou niekde vo Vrátnej. Nejaký ten malý vodopádik, čudné stromy, človek čaká smrek, borovicu, miesto toho také divné porasty. Miestne turistické chodníčky ma nejako neohúrili. Také divné. Také organizované. Miestami chodník pripomínal takú menšiu džungľu. Obzvlášť smiešna bola taká lávka z dreva ako prechod cez potok, ibaže bola vyasfaltovaná. Jediné, čo ma sralo, že takýchto atrakcií máme doma dosť, len tu každú kravinu vedia strašne spropagovať.



Celý zážitok z Blue Mountains umocnila vlastne domáca Sangria. No čo vám poviem, začali sme doma miešať. Mišo sa vyžíval fotením jašteríc. Teda až opkým sme nestretli trošku väčší kusok, asi 130 cm. Potom Mišo našiel liany a hral sa na Tarzana. Keď si pri lezení narazil vaja, skonštatoval, že Tarzan to mal ťažké. Cez cestu nám prebehla taká prerastená sliepka, miestna prepelica. Takže pri každom ďalšom šuchote som striehla, čo za zver vybehne. A ako správni paštikári, keď už sme zostúpali tak veľa výškových, Laura si musela hneď vyviesť prdel na jednej z miestnych atrakcií. Scenic Railway. Inak taká pohoda z vonku, ale sklon 52 stupňov. Strach a hrôza. Takže nieto že si bol naklonený, že si myslel, že vypadneš, ale vláčik to ešte ťahal aj takou skratkou typu tunel pod hradom, ako jazdia električky. Myslím, že nám stačilo a obe vysuté lanovky sme už nechali tak. Takže v závere sme už boli úplne na šrot.



Cestou sme ešte v Katoombe objavili miestny shop s haraburdím, tak sme sa pokochali. Inak strašná vec je, že na každom rohu majú kopec takého masívneho nábytku z Indonézie a strááášne lacno. Všetko, čo u nás stojí tak 40 tisíc, tu stojí na naše 4000. Človeka by šľak triafal, nádherné stoly, ratan, kreslá, komody, postele. A len aby som rozmýšľala, ako to dotiahnuť na Slovensko. Keby bol jediný dôvod, prečo zostať v AU, tak iba kvôli tomuto nábytku, heh. Dokonca sme našli aj strašne starý shop (Čokoládovna) z roku 1916, pôvodný interiér. Inak pekná halázka sa nám vo vlaku stala. Sme pozerali, že niektoré sedadlá sú popretáčané v smere jazdy, niektoré proti smeru jazdy. Cestou sem sme prešli celý vlak, kým sme našli vhodne otočené sedadlá. Cestou späť sme zistili, ako to funguje. Všetky sú pretáčacie. Takže z toho spravíš aj pre 2 osoby aj pre 4 osoby proti sebe, heh.



Postrehy

Takže také menšie postrehy z Mišovej Angličtiny. Tento á la učiteľ, z bohatej rodiny, mamičkin maznáčik, sa trochu podobá na Johnyho, heh. A takto prebieha multikultúrna hodina, ťažko povedať, čo preberali.



A cez obed sa chodí tlačiť čína do parku. A teda treba aj čajky odháňať, lebo sú strašne drzé a zvyknuté na pravidelný prísun hranoliek.



A vyhýbať sa miestnym umelcom. Toť nejaký Spiderman.



Lahôdka pre bikerov v miestnom shope.



Taronga Zoo

Jedného pekného dňa sme sa vybrali do Zoo na druhej strane Sydney, že by už aj nejakú koalu a kenguru trebalo vidieť. Celá Zoo stojí na nejakom kopčeku s prevýšením 100 m. Aby sa tam leniví Austrálčania dostali, na to treba predsa lanovku. Taký zvláštny pocit to bol, nastupovať do kabínky bez doštičky. Inak bola zadara, preto sme sa hneď ako správni Slováci hrnulie.



Vstupné sme nezaplatili, nik nás nekontroloval, proste sme vošli dnu. Prvé, čo ma upútalo, boli plyšové koaly na stromoch hneď pri vchode. Až potom zistím, že ony nie sú plyšové, ale živé, len už sa nedajú len tak odrbať turistami, aby pre nič za nič otvorili aspoň oči. Proste chrápali a mali na háku. Kengury boli zavreté vo výbehu s emu a tak pri ňom vyzerali ako také malé potkany a pospávali jak zabité psy. Ježure ani hlavu neukázali, krokodíl mal asi 3 metre a tiež nejakú siestu. To bolo všetko, čo sme za 15 minút stihli vidieť, bo potom sa už ozvalo z ampliónu že vážení ľudia, dovidenia, o 15 minút zatvárame. A nám idiotom vôbec nebolo podozrivé, že prečo od nás nikto nepýtal vstupné.

Cestou dom sme ešte stihli zhliadnuť nejaký spot miestneho týpka zabávača, ktorý sa snažil okoloidúce publikum, prevažne zahraničákov, baviť tým, že žongloval s mečmi postojačky na bajku okolo ľudí, žongloval so zapnutou pílou, potom vyliezol na stožiar aj s bajkom a snažil sa do úst napchať meč z balóniku. Vrcholom jeho čísla bolo neviem čo, ale strašne okolo toho dlho kecal, ako je toto jeho jediné vystúpenie denne a jediný finančný príjem (to aby zahraničiaci siahli hlbšie do vačku) a že nikdy sme ešte nevideli, čo uvidíme teraz. Celé to tak strašne dramatizoval, že sme nakoniec naozaj nevideli. Nastúpili sme na autobus a šli dom. Ale veď je tam každý deň, tak keď zhliadnem znova, napíšm whats go...



Hobby

No Mišo má teraz také nové hobby. Večer chodí po pláži a pozerá, kto čo kde zabudol. Už doniesol asi 3 surferské gate... Keď to takto pôjde ďalej, otvoríme shop. Len som mu ich zatiaľ zakázala nosiť, bo sa bojím, že raz príde dom holý.

Pranie

Ešte dodatok k tej práčke, keďže všetky sú tu na figu, ništ nevyperú, ich pracie prostriedky sú o ničom... tak som dnes konečne objavila nejaký shop, kde majú dovoz zo Západu a teda Ariel a Persil, ale tak draaaaaahý, že asi budem prať naďalej v rukách s mydlom.

Najvyfičanejší job

Minule som videla, ako nejaký týpek ide cez prechod v takej oranžovej cestárskej vestičke, na nej nápis DOG... už neviem, čo tam bolo. Ale teda že profesionálny venčiteľ. S ním na vodítku 3 psy rôznej rasy s krikľavými vestičkami, ako sa označujú deti v lyžiarskej škole, aby ich na svahu bolo vidieť. No musím si taký nejaký job nájsť.

Kocúrik

Inak mám pred domom takého čierneho kocúrika, občas mu príde aj kamoš do záhrady. Obaja majú červené mašličky a zvončeky, vianoční kocúrikovia. Len im to niekto zabudol už dať dole. A keď nie kocúrikov, tak aspoň papagájov tu je kopec. Alebo aj iné haluze.



Barbeque

Tak raz za mesiac škola organizuje barbeque. Mňa sa to už ani netýkalo, skôr angličtinárov, ale keď teda Mišo šiel, tak som sa nachomejtla. Veď nejaký šulec a párok sa vždy ujde. Učitelia sa snažili navodiť nejakú športovú atmosféru, že teda idú hrať kriket. Že vraj kriket je hra pre inteligentných a tak všetcia hrali. Len nikto okrem učiteľov nevedel pravidlá, takže to bola hra o ničom. Ako povedal aziat (je tu s rodinou a deťmi, on chodí do školy, nepracuje, žena tiež nepracuje, z čoho asi žijú, heh), keď v Kórei ťažko makáš, tak si tu little bit rich. A vedľa Ind, nevie plávať, každú chvíľu volá s mamičkou. Viera mu zakazuje piť a preto chlastá, kde sa len dá. Len nech to mamička nevidí. Nás ženy ta hra až tak nenadchla, teda viem, mali sme kričať na chlapov a povzbudzovať, nech im vzrastie mužské ego. Miesto toho sme však chlastali pivo a preberali ženské pletky.
Párky nakoniec zožral holub.



Sviečková na smotane alebo...

Keď už ste tu a valí sa na vás záplava miestnych jedál, človek tu dostane aj strašnú chuť na sviečkovú na smotane a iné vychytávky. Z vypätím posledných síl sme našli v jednom kráme polohrubú múku, za ktorú sme vyvalili strašné prachy. A miesto sviečkovice sme použili toto. Predtým...



a potom...



Ale chutila výborne.