Ak by ste sa náhodou niekedy chystali do Moskvy, venujte prosím pozornosť týmto užitočným radám, i keď verím, že každý si rýchlo osvojí svoje užitočné rady, ktoré mu pomôžu bezproblémovo fungovať v tomto vojenskom štáte. Moja cesta do tohto mesta bola čisto pracovná, ale nedalo mi sa neuškrnúť nad niektorými vecami, čo tu fungujú ináč ako sme my Slováčiská zvyknutí.

Doprava v Moskve

Moskovské metro

Prvé, čo Vás dostane, je asi moskovské metro. Premakaný podzemný systém s 12 lajnami. Prúser je však v tom, že bežný Slováčisko nie je zvyknutý na počet 10 melónov ľudí nachádzajúcich sa v jednom čase na jednom mieste. Podzemné chodby sú strašne hlboko pod zemou a do metra sa treba tlačiť vyše 100 - 150 m dlhými chodbami a eskalátormi vedúcimi pod zem. Neskôr postupovať v 200 m dlhých a 6 m širokých radoch na prestupných chodbách k jednotlivým líniám, kde sa tlačíte ako Japonci čakajúci na nový FUJI vynález. Platí pravidlo: "Neznaju brata". Každý sa tlačí, strká. Skôr však platí pravidlo: "Veľký pes žerie". Zo začiatku sa riadite spoločenskými pravidlami typu: postupuj slušne v rade... čo Vás časom opustí a naozaj platí už len: tlač sa pokiaľ môžeš, inak utlačia druhí teba. Tento absolútne stiesnený stav však trvá len od 08.00 do 19.00, potom už môžte zažiť aj poloprázdnu stanicu a nebodaj sa aj viesť v prázdnom metre (to bolo 23.00 v poslednej stanici tejto linky a pekne mi lepilo, že mi niekto nastúpi do mnou práve sprivatizovaného kupé). Samozrejme v najväčšom ošiali o 18.00 som si ani nedovolila vytiahnuť foťák.

Tlačenie sa s veľkou batožinou alebo kufrom sa naozaj neodporúča... Môže sa totiž stať, že dav vás strhne a Vaša bagáž nikde :)) Ak máte šťastie, natlačíte sa aj do metra, kde už len treba tupo stáť, držať sa nie je potrebné... Drží Vás dav. Vtipné je, ako z metrového rozhlasu hlásia: "Uvoľnite miesto starším" atď. a všetci to jasne dodržujú na 100%. Nehovoriac, že na každom začiatku a konci eskalátorov striehne nejaká babka, čo celý deň čumí do monitoru a díva sa, ako kto predbieha, prípadne nestojí vzorne na schodoch a nedodržuje pravidlá. O prestupoch medzi jednotlivými metrami ani nevraviac, zase tlačenice v dlhých radoch... Teda zažila som už Viedeň, Prahu, Londýn, Paríž, Barcelonu, Istanbul -- ale toto asi jednoznačne vyhráva :)) Takže kvalitka, odporúčam, treba zažiť. Po 3 dňoch chytíte takú schýzu že až (teda ako ja, človek ktorému je ešte aj v bratislavskej MHD tesno :-) ). To nehovorím, že po tomto absolvovaní moskovského metra som sa na druhý deň po návrate do BA prichytila, ako sa tlačím do električky s cieľom uchytiť si čo najlepšie miesto.

Mašrutka

Fakt neviem, ako sa toto správne povie a napíše, ale Mašrutka je ten dopravný prostriedok na krátke trasy. Nami povedaný mikrobus pre 8 - 10 osôb, u nich aj 15 ľudí do vnútra narve. Cena lístka ako u nás. Pred príchodom tohto dopravného prostriedku ľudia ešte kultivovane stoja, s jeho príchodom však nastáva situácia podobná bitke o banány ako u nás za komunistov.

Stopovanie

Taxíky sú strašne drahé, takže sa treba poobhliadnuť po inom dopravnom prostriedku. A tak ako najvýhodnejší dopravný prostriedok príde stopovanie okolitých áut. Väčšina Moskovčanov je totiž bez práce a tak sa živí jazdením po meste a zastavovaním okolostopujúcim občanom. Zastavia Vám aj v prípade, že idú z práce a idú tým istým smerom ako Vy. Toto stopovanie je však platené, ale ako som rátala, cesta z Podunajských Biskupíc do Devínskej Novej Vsi Vás vyjde na 150,- Sk. A keď je Vás viac, niet čo riešiť. No nekúp to. A platí pravidlo: čím úbohejšie fáro stopneš, tým bude taxa nižšia. Najlepšie teda Volgy a iné retro autá brať.

Alternatívna doprava

A pokiaľ už vyčerpáte všetky dopravné prostriedky, tak vezmite, čo máte doma. Po meste bežne vidieť mladých ľudí na koňoch, samozrejme, že šofér má v ruke pivec :-))). Tak niet divu, že v centre môžte vidieť aj zaparkovaného koňa pred Mc Donald´s.


Pamiatky a iné zaujímavosti

Nikdy som v podstate nezažila takú byrokraciu, a to ešte s mojou extrémne užundranou povahou som mala čo robiť, aby som radšej nešla na pivo, než absolvovať tieto atrakcie :-)))

Červené námestie

Najlepšie je ho vidieť asi v noci, nakoľko cez deň, keď má Lenin otváracie hodiny, je Červené námestie pre verejnosť uzavreté. Predsa len, náčelníka netreba rušiť, možno aj nepatrný hluk a šum na diaľku má už účinky na jeho rozpadávajúcu sa telesnú schránku. Takou klasickou budovou je na námestí aj obchoďák na spôsob nášho Polusu. Že vraj v Moskve sú najdrahšie vychytené značkové obchody, ale ako sa vyjadrila moja spolubývajúca, ktorá sa flákala aj v týchto obchodoch a poctivo sa venuje sledovaniu všetkých módnych trendov, NIC MOC a staré minuloročné modely :-)). Úplne vtipné boli toalety na ženských WC v tomto vychytenom obchoďáku: klasiky šlapáky. Som si živo predstavovala, ako mladé dobre oblečené Rusky sa tam mykajú v kabátoch, aby im nepadli do jamy.



Lenin

Keďže náčelník sa rozpadáva, určite treba navštíviť. Nie je totiž isté, do kedy ešte potáááhne. ( obr. leninova chatrc). Absolvovanie tejto atrakcie však vyžaduje silné nervy:
1. vystojíte si lajnu na vstup na Červené námestie (pretože v čase, keď Lenin prijíma návštevy, je námestie uzatvorené a počet návštevníkov je limitovaný).
2. vystojíte si lajnu k detektoru kovov, že keby ste sa náhodou rozhodli Lenina vypytvať. a tam zistíte, že bagáž nie je dovolená...
3. vystojíte radu na úschovňu batožiny, tam vás skasírujú za 60 korún. Vidia síce, že máte foťák zavesený na krku, ale nepovedia Vám to, že foťák nie je na námestie povolený.
4. takže vás zase vrátia z detektoru. Idete s lístkom naspäť do úschovne, nech vám tam dajú aj foťák, ale houby houby zlatá rybka. Nový lístok, ďalšia cena, ďalšie prachy, ďalší lístok. Veď prečo nemať 2 lístky.... To, že si chcete dať foťák do kabele, tak to nikoho nezaujíma, nikto sa s Vami nebaví, choď do čerta, postav sa do radu a znova zaplať. A pritom by to úplne vyriešila 1 blbá ceďuľa Fotka a taška je zakázaná. Veci si odložte v šatni. Ale to nie, musia si predsa z Vás robiť prdel. Ty si turista, ty chceš vidieť. Plať a drž hubu a krok. Tak ok, ideš teda v lajne na Lenina do mauzólea, schádzaš po schodoch, tak asi 3 ozbrojení usporiadatelia, ktorý ukazujú smer prehliadky (nazvime to totálna prezamestnanosť, inde by boli navigačné tabule, kamery a 1 človek), prejdeš okolo náčelníka.... Úprimne, vyzerá už ako vosková figurína od Madam Tussauds. V podstate si myslím, že ho už pred 10 timi rokmi vymenili za figurínu a toho, čo pozná tajomstvo, KGB umučila a zniesla zo sveta... A veď americkí turisti to aj tak nezistia :)))))
5. vonku sú zase najaké hroby padlých vojakov, chceš k nim, nevieš kade vedie smer, žiadna navigačná tabuľa, ale ďalší prístojaci usporiadatelia s Kalašnikovmi ťa tvrdo upozornia, že ty, ty, ty, no no...
6, nakoniec prejdeš vnútorným okruhom Červeného námestia a vyjdeš von. Zistíš, že si za hradbami Červeného námestia, ruksak a foťák máš samozrejme vnútri. Takže sa tlač naspäť do šatne. :-)))))

Kremeľ

Na absolvovanie tejto atrakcie treba tiež hodne trpezlivosti. Vystojíš lajnu na kasu, vystojíš lajnu na vstup, znova ošahávačka, detektory. Zistíš, že kabela nemôže dnu. Znova rada na úschovňu atď. Ten istý postup... A pritom by to vyriešila zase jedna blbá tabuľa umiestnená na dobre viditeľnom mieste. Takže kopa zahraničných turistov len kukala, ako ich 3x odniekiaľ otočili... Vnútri chýba zase nejaký smer prehliadky a dodržujúce vzdialenosti. Na zemi sú nejaké čiary, čo vyzerajú ako štvorprúdovka, ale keďže sa kukáš okolo seba a nie na zem, nemáš šancu vidieť tieto ich navigačné značky. A to už nejaký šašotrep na teba píska píšťaľkou. Ale samozrejme bez toho by to asi nebolo ono. :)) Treba vidieť a zažiť



Vrabčie hory

Aj Rusi majú vychytené mestské fleky ako napr. naša Koliba. Tiež sa tam vyvezieš trolejbusom a naskytne sa nádherný výhľad na panorámu Moskvy :))) V prípade záujmu je tam aj lanovka a 500 m dlhý kopec na lyžovanie, bike a iné aktivity. V podstate niečo, ako keby ste sa spustili z Bratislavského hradu do Domu Dobrého pastiera s výhľadom na Petržalku.

Kadibúdky

Až by Vám trebalo na ulici na toaletu, no problem. Mesto má celkom vychytenú sieť kadibúdok typu festival, aspoň na tých dobre frekvetntovyných miestach. Aj takú nevestu v prípade potreby svadobčania natlačia v tých šatách na toaletu. Je úplne normálne, že z 3 kadibúdok sú 2 funkčné a v jednej má teta vysuté pracovisko. Mi tak napadá, ak sa ťa známy opýta "Kde robíš?" - "V hajzli".



Arbat

Arbat je niečo podobné ako naša Obchodná s Michalskou, ulica, ulica, ľudia, ľudia. Len s malým rozdielom. U nás máme v stánkoch slovenské drevené výrobky a iné suveníry a u nich matriošky, CCCP tričká a všakovaké retro blbosti. O tom potom, že som si kúpila ploskáčku s nejakým šialeným znakom :-) V noci sa ulica mení na chlastaciu zónu, len málokto sedí v podniku a tie sú aj tak väčšinou plné. Všetka zábava sa teda odohráva v priamom prenose na uliciach, gitary, ohne, divadlo... A to všetko pri mínus 20 stupňoch. Na každom rohu stánok typu náš Richman, ale u nich krám s 80 druhmi chlastu. Miestni umelci tu už povzdvihli grafitti na úroveň maľovania na kachličky. Cez deň tu môžte zazriet aj všakovakých umelcov - chlapíka hrajúceho na nejakom neidentifikovateľnom nástroji alebo chlapíka hrajúceho sláčikom na pílu Včielku Maju (v preklade Biene Maja) pred nemeckou reštauráciou.

Kultura stolovania

V Rusku chýba kultúra stolovania, teda ako je u nás zvykom, ideme chlastať do krčmy... Oni chlastajú jednoducho na ulici. Len málo Rusov trávi svoj čas v krčme, väčšina rovno chlasce na ulici. Bežným javom je aj vidieť mladé ženy pred stanicou metra, fľaša v ruke, párik ide po ulici - pivo v ruke, businessman ide z práce (oblek, kufrík) - pivo v ruke. Jednoducho ideš po ulici - nesieš si fľašku, čakáš na autobus - piješ, čakáš pred stanicou metra - piješ. Mladé devušky stoja pri stanici a na múriku majú asi 4 druhy tvrdého a každá ešte fľašu piva. Až potom si človek uvedomí, pri takej zime, po absolvovaní metra a aby to celé človek nejak zvládal vlastne musí chlastať. Na druhý deň kupujem pivec v miestnych mini potravinách a už chlascem aj ja :-) A keď už aj zavítate do nejakej miestnej krčmy, čo ma zaujalo, každá troška lepšia krčma má šatňu, kde si odložíte veci. Tam by Slovák neuspel so svojimi dlhými prstami typu zoberiem si do vetrovky popolník, podpivník, pohár, prípadne iný doplnok :-)

Internet

No neskúšala som všetky kaviarne, toto bola len taká vychytávka v *** hoteli. Recepčná nám dala k dispozícii 2 PC (jej číslo 4, 5). Dôjdeme do kaviarne: 8 pc, 2 nefungujú a čísla na nich žiadne. A teraz nevieš či máš odratávať zľava či sprava a či rátať aj tie pokazené. Pre istotu sme zapli všetkých 8. Ništ. Ideme na recepciu, že nerabotaju, nech vyrieši... Odpoveď: a čo vlastne chceme??? Celú túto situáciu sme napokon riešili s hotelovým požiarnikom, po hodine sme dokázali nakopnúť 1 PC, čo nám fungoval asi 20min.

Jazyk

Strašne málo mladých vie po anglicky, v klasických krčmách v centre sa ťažko dohodnete. Hrôza. Jednej devuške som vôbec nedokázala vysvetliť že chcem black, dark, schwarz, temnô PIVO...

Vedia o nás aj vo svete, Úplná haluz bola v miestnom podchode vo výklade táto propagácia firmy Vulkán Partizánske, ktorá vyrába gumáky. Totálnu prezamestnanosť vidieť aj pri hracích automatoch. 3 automaty a vedľa nich chlapík, čo rozmieňa prachy. Iná zodpovedná funkcia.

Chlapi

Keďže som ženská, nevynechala som aj tento tematický okruh, ale niet sem čo napísať. Hrozní, desní. Prvého pekného chlapa som videla až letušiaka v lietadle na ceste domov, aj to bol taký Chorvátsky typ typu Goran...

Moskva je nepredvídateľná, zaujímavá, treba vidieť, treba zažiť... a veľa chlastať, aby ste zapadli do davu...