Asi každý, kto ma pozná, vie, že dosť často robím úplné sprostosti. Zrovna mi nič vážne nenapadne (okrem toho, čo chcem napísať), ale je toho kopec. Väčšina ľudí si večer po práci sedí pekne doma s vyloženými nohami, prípadne si kráti dlhú a nudnú cestu životom sledovaním dlhých a nudných hovadín v telke. Mňa tento spôsob zabíjania času nebaví. Radšej niečo čítam, nastavujem, opravujem, len tak si programujem, alebo idem na koncert. Alebo proste niečo.

Tak to bolo aj vtedy, kedy sa toto celé začalo. Sedím si u Emy v kuchyni (Ema vie na rozdiel odo mňa variť a naozaj jej to ide) a snažím sa ju stále neobťažovať :-), keď som si všimol, že na chladničke majú baby nacapenú mapu Nitry (drobné uvedenie do deja - aj keď ja som z Petržalky, celé toto sa odohráva v Nitre). Mapy mám ja veľmi rád. Len tak si niekedy otvorím dve mapy Bratislavy, starú (okolo roku 1975) a novú (2000+čosi) a porovnávam. Teraz som sa dostal zasa k mape Nitry, tak som si ju tiež len tak pozeral.

Po chvíli pozerania sa zo mňa ozval taký ten priblblý smiech, he-he-heeee, presne ako keď mi napadne nejaká ďalšia blbosť, čo by bola hodná realizácie. Všimol som si totiž na mape ulicu Fraňa Mojtu. Bežnému smrteľníkovi by sa na tom nezdalo nič zvláštne, ja som si však okamžite spomenul na pesničku Detektív od Horkýže slíže. Je to taká najazzovelá vecička s vtipným textom. Krpatá (Oznam pre zákazníkov, k*k*ti) sa pýta fotra, že čo znamená nejaká socha (Tati, tati, tati, čo je to tam za sochu?) a foter jej vysvetľuje, že to je detektív. A na konci povie, že to je na ulici Fraňa Mojtu.

Nuž ako som napísal, keď som zbadal ulicu Fraňa Mojtu na mape, okamžite mi toto celé prebehlo hlavou a okamžite som vedel, že raz sa tam pôjdem pozrieť. S vecou som oboznámil Emu, ktorej som hneď pustil celý dôkazový materiál o tom, že to určite nie je blbosť, t.j. pesničku Detektív.

O pár dní sme sa flákali niekde po meste a vtedy som si spomenul na Fraňa Mojtu. Nitra je vcelku malá, takže nebolo problém ísť celú vec experimentálne preskúmať. Začali sme od Štúrovej ulice. Najprv nejaké bytovky na začiatku (nie, vo dvore nič nebolo), potom nejaké rodinné domy. Potom na ľavej strane firmy. Začínam mať pocit, že Ema mala pravdu, že je to hovadina. Ale ja sa nevzdávam, ideme dalej. Nejaká škola, to bol jasný favorit, ma niečo ako park a to by presne sedelo na tú pesničku. Ale.... nič. Výsledok pátrania je teda jasný - na ulici Fraňa Mojtu nie je žiadna socha. A už vôbec nie socha detektíva. Najviac sa na sochu podobá jeden šuter hodený pred nejakou firmou.



Keď už som sa ale hral na detektíva, musel som si celú kauzu ešte overiť u osoby najpovolanejšej - u Kuka, ktorý ten text napísal. Napísal som teda Kukovi mail, kde som sa ho na tú pesničku pýtal. Odpoveď bola jasná - nikdy ho ani vo sne nenapadlo, že by niekto pátral po takej blbosti, ktorú si samozrejme celú vymyslel. Nakoniec teda zostala len obyčajná pesnička, ktorú som si spieval celý čas na ulici Fraňa Mojtu a námet na tento malý článoček.