Skoro pred mesiacom mi prišiel jeden mail, ktorý ma prekvapil a naozaj potešil. Mail mi poslal Robo Sedlák, hlava a hybná sila Rádia A1. Pýtal sa, či by sa mi nechcelo spolupracovať. Odpoveď je jasná - samozrejme, že by sa mi chcelo. Výsledkom je reklama vpravo (a keď sa dokopem k vylepšeni dizajnu tak aj viac odkazov) a toto interview s Robom - ďakujem! Zatiaľ som si dovolil odignorovať oficiálny reklamný banner Rádia A1, ten predmet (mikrofón/player/hlodavec) sa mi páčil viac...
Interview uvádzam v pôvodnom znení a bez titulkov :-)

Rádio A1

1. Skús v skratke predstaviť Rádio A1

Rádio A1 je najväčšie alternatívne internetové rádio na Slovensku. Pokrývame obrovské množstvo alternatívnych hudobných žánrov: od hiphopu, cez down-tempo, blues, jazz, folk, indie či worldmusic&etno, až po tanečnú hudbu, alternatívny pop, punk, hard&heavy a mnoho ďalších. Známymi sme sa stali vďaka nekompromisnému odmietnutiu komercie a vďaka zviditeľňovaniu menej známych až neznámych interpretov z domova i zo sveta. V prvom rade hráme hudbu, ktorá fajnšmekrom robí radosť a nie hity, ktoré dokážeš v bežnom komerčnom rádiu počúvať maximálne hodinu, lebo potom sa začnú opakovať.

2. Kto je autorom prvotnej myšlienky urobiť internetové rádio?

Neskromne si túto zásluhu pripíšem práve ja. Nápad kvalitného alternatívneho rádia mi v hlave vŕtal asi štyri roky a vymýšľal som, ako by sa to dalo spraviť s minimálnymi nákladmi. V roku 2005 som stretol Andreja Vilima, s ktorým sme sa dohodli, že bude taký projekt financovať. Slovo dalo slovo a 1.2.2006 presne o polnoci sme začali vysielať. Andrej financuje celý projekt dodnes a momentálne má funkciu ekonomického riaditeľa A1.

3. Kto a ako vymyslel názov A1?

Opäť sa tým musím pochváliť ja :-). Andrej ma poveril vymyslením jednoducho zapamätateľného názvu, z ktorého sa bude dať veľa vyčítať. Oficiálne skratka A1 znamená združené pomenovanie alternatívna jednotka, no pokojne vňom môžu poslucháči nájsť aj pokus o vyjadrenie absolútnej špičky medzi rádiami: teda Áčko a Jednotka. Možno sú tam skryté aj ďalšie významy, o ktorých ani ja sám neviem... fantázii sa medze nekladú! Oficiálny názov je však iba jeden a tým je už spomínaná alternatívna jednotka.

4. Prečo ste urobili zrovna rádio hrajúce alternatívnu hudbu?

Sme vyznávačmi menšinových hudobných žánrov a tak sme ani nad žiadnym iným formátom neuvažovali. Od začiatku sme vedeli, že sa chceme venovať kvalite a nie brakom... Mne osobne by sa z toho dvíhal žalúdok. Ale alternatívna hudba hraná na Rádiu A1 spĺňa moje predstavy.

5. Koľko hodín hudby ponúkate dohromady? Môžeš to rozdeliť podľa jednolivých relácií?

K dátumu dnešného rozhovoru máme v playlistoch 1074 skladieb, čo je asi 71 hodín hudby. V každej rubrike je počet uverejnených skladieb odlišný, no v priemere je to 77 skladieb v jednom playliste. Ak si to porovnáme s playlistami Rádia Expres či Funrádia, tak potom v kvalite obsahu jednoznačne vyhráva Rádio A1, ktoré nerotuje 20 komerčne úspešných skladieb dokola.

6. Prešli redaktori nejakým výberovým konaním, alebo ide skôr o osvedčených ľudí, ktorí boli ochotní pomôcť?

Rádio A1 nerobí výberové konania na posty redaktorov. Neurčujeme si žiadne podmienky výberu a ani požadované vlastnosti uchádzača. Za kvalitu ľudí, ktorí sa s nami rozhodli spolupracovať dávam ruku do ohňa. Sú to odborníci, ktorí sa hudbe venujú už dlhšie a patrične jej rozumejú. Nie sú to žiadni ľudia náhodne vybraní z ulice. Kto s nami chce spolupracovať, pridá sa k nám sám a dobrovoľne... rozhodne nemusí čakať na rozhodnutie o prijatí, pretože jeho doterajšia práca a referencie nás o jeho kvalite presvedčia. To skôr my musíme poprosiť daného odborníka, aby sa k nám pridal :-).

7. Sú redaktori a spolupracovníci Rádia A1 nejako odmeňovaní, alebo ide o dobrovoľnú prácu?

Rádio A1 je z hľadiska právnej formy občianskym združením. Zatiaľ nemáme dostatok finančných zdrojov, aby sme si popri základných povinnostiach voči ochranným zväzom či vydavateľom dokázali svojich ľudí finančne odmeňovať. Naše ľudské zdroje sú teda to najcennejšie čo máme, pretože pre nás pracujú zadarmo a to sa už dnes často nevidí. Myslím si, že je to preto, že sa spájame pre dobrú vec a berieme to ako hobby, nie ako zamestnanie. Zároveň chcem upozorniť, že Rádio A1 nezneužíva svojich redaktorov, pretože sa na ich práci nijako neobohacuje. Z činnosti Rádia A1 nevyplývajú žiadne zisky.

8. Akú má Rádio A1 návštevnosť? Koľko ľudí ho počúva? Vedel by si to približne rozdeliť na Slovensko a zahraničie?

Rádio A1 má zhruba 500 poslucháčov, ktorí nás počúvajú každý deň. Nie každý si ale môže dovoliť počúvať denne a tak by som do pozornosti dal skôr údaj o mesačnej počúvanosti. Napr. v mesiaci máj 2006 si naše vysielanie zaplo až 22 324 unikátnych návštevníkov (každý návštevník sa počíta iba raz za deň). Drvivá väčšina poslucháčov pochádza zo Slovenska, zvyšok je zo zahraničia (ide najmä o Českú republiku).

9. Máte veľa ohlasov? Sú skôr negatívne alebo pozitívne? Prípadne nejaké ine?

Prekvapuje ma, že ľudia sú ochotní tak veľa písať o svojich dojmoch z Rádia A1, či už prostredníctvom odkazovača na našom webe, alebo mailom, dokonca aj cez SMS. Mnohokrát sa naše meno objavilo aj v cudzích diskusných fórach či na blogoch našich fanúšikov. Nevyhli sa nám ani novinári a publicisti, ktorí o nás uverejnili veľa príspevkov v celoplošných médiách. Nepochybujem teda o záujme o Rádio A1. Zväčša dostávame kladné ohlasy a ak sa aj nejaká kritika nájde, je naozaj konštruktívna a vďaka nej sme už odstránili mnoho nedostatkov. Ľudia nám skôr radia, ako nás kritizujú a to si naozaj ceníme.

10. Koľko ľudí sa podieľa na fungovaní Rádia A1?

V súčasnosti má Rádio A1 13 redaktorov, 1 ekonomického riaditeľa a 1 šéfredaktora a programového riaditeľa v jednej osobe. Dokopy nás je 15, náš tím sa ale priebežne rozrastá.

11. Majú tvoji spolupracovníci v Rádiu A1 skúsenosti z iných rádií, prípadne so žurnalistikou?

Viacero našich spolupracovníkov sa venuje hudbe, či už ako publicisti (Peter Cagáň, Braňo Bujnovský, Peter Lachký, Matej Lauko, Miro Ondřejíček) alebo ako hudbníci (Ivan Kormaňák, Miloš Ondrejka, Peter Lachký). Skúsenosti s prácou v rádiu má Ľubo Hamerlík, ktorý pripravuje rockovú reláciu na Rádiu G3.

12. V akých oblastiach sa profesionálne pohybujú redaktori Rádia A1?

Ja som študent a treťosektorový aktivista, Andrej Vilim je bankár, Peter Cagáň, Braňo Bujnovský a Matej Lauko sú hudobní publicisti, Ivan Kormaňák je hudobník, Peter Lachký je pesničkár, Tomáš Šimon sa venuje zabezpečovaniu zvuku a osvetlenia na koncertných vystúpeniach. Ľubo Hamerlík je rozhlasový moderátor, Miloš Ondrejka pôsobí vo vlastnej rapovej skupine a študuje, ostatní študujú alebo sa len tak ponevierajú :-). Je to teda pestré a skúsenosti získané z profesionálneho života naši spolupracovníci často uplatňujú v Rádiu A1.

Osobné

13. Prečo si sa zrovna ty stal riaditeľom Rádia A1?

Dá sa povedať, že som projektantom Rádia A1. Navyše keď sa začal projekt Rádia A1 realizovať, nebol pri tom nikto okrem mňa a Andreja Vilima. No a keďže mi Andrej dôveruje, tak sme sa dohodli, že projekt budem manažovať práve ja. Nuž a alternatívnej hudbe sa venujem dlhodobo, preto v čase zakladania rádia nebol v okolí nikto, kto by sa na to hodil viac. Verím, že tak, ako mi Andrej dôveroval na začiatku, tak mi dôveruje aj dnes a že mi rovnako dôverujú aj moji spolupracovníci, s ktorými sa nám podarilo vybudovať perspektívnu značku na slovenskom alternatívnom poli.

14. Čo robíš vo voľnom čase?

Veľa voľného času nemám a keďže mám veľa povinností tak už nemám ani nejaké stabilné hobby. Vždy si ale nájdem čas na dobrú hudbu a na spoločné posedenie s blízkymi a priateľmi. Zbožňujem, keď po dlhom čase príde dlhoočakávaný chill-out.

15. Akú hudbu počúvaš? Najobľúbenejšia kapela? Najobľúbenejšia pesnička od tejto kapely? Pri kapele a pesničke prečo?

Počúvam alternatívnu hudbu všeobecne. Znamená to, že ak sa v tejto oblasti nájde niečo dobré, nezáleží na tom, či je to hiphop, house, jazz alebo niečo iné... No môj najobľúbenejší štýl je asi chill-out, downtempo, world music a etno. Momentálne mám strašnú radosť z nového albumu v mojej zbierke: ide o slovenskú zostavu mindMap a ich album Gran-Ahua. Okrem toho rád počúvam Röyksopp, moja obľúbená je Natacha Atlas, rád si vypočujem Hard-Fi, Massive Attack, Josého Gonzalesa alebo Sigur Rós. Absolútne najobľúbenejšia kapela je Depeche Mode. Prečo? Neviem, počúvam to od svojho útleho detstva, akosi mi to prischlo... Moja najobľúbenejšia pesnička od tejto kapely je Never Let Me Down Again.

16. Hráš na nejaký hudobný nástroj? Hráš v nejakej kapele?

Nie, nikdy som sa na žiaden skutočný hudobný nástroj neučil hrať. Nehrám ani v žiadnej kapele a ani ma to veľmi neláka... v oblasti hudby stojím skôr na tej druhej strane: rád hudbu zbieram a počúvam, tvorbu ale radšej prenechám niekomu šikovnejšiemu :-).

17. Obľúbený film? Obľúbená kniha? Čo dobré si v poslednej dobe videl alebo čítal?

Môj obľúbený film je La vitta bella (Život je krásny) s Robertom Benignim v hlavnej úlohe. No a do môjho zoznamu najobľúbenejších filmov nedávno pribudol film Hotel Rwanda, ktorý opisuje genocídu vo Rwande v deväťdesiatych rokoch, kedy sa rwandský národ rozdelil do dvoch znepriatelených táborov. V obsahu filmu je však dôležitý fakt, že na Rwanďanov sa vykašľal celý svet, z krajiny ušli medzinárodné mierové sily a Rwanďania si museli mier vybojovať sami. Po genocíde zostalo viac ako milión mŕtvych. Vo filme možno nájsť emocionálne pôsobivé scény (napr. ako mníšky-misionárky z Francúzska s plačom opúšťajú černošské siroty) ale aj zábery na masy mŕtvych tiel rozhádzaných po uliciach. A keďže sa venujem hudbe, nemôžem nespomenúť skvelú africkú hudbu, ktorá dopĺňa precízne spracovaný dej. Priznám sa, že pri tomto filme mi z oka vykukla nejaká tá slza. Oplatí sa to vidieť! Réžia: Terry George.

18. Nejaké najväčšie blbosti, aké sa ti podarili vyviesť? Sem krásne pasujú rôzne krčmové story...

Tých blbostí v mojom živote bolo viac než dosť, ale pokúsim sa vypichnúť najväčšie na aké si pamätám. Raz sme sa s kamošmi hádali, či traumatológia ordinuje aj v nedeľu (už ani neviem ako na to prišlo). Nevedeli sme sa dohodnúť a tak sme si povedali, že to pôjdeme overiť priamo na miesto. Lenže ako sa dostať na traumatológiu, aby to nevyzeralo blbo? Tak som si nechal prejsť nohu bicyklom. Zistili sme, že v rámci pohotovosti funguje aj traumatologické oddelenie - denne aj v nedeľu. Vyviazol som z toho s boľavým členkom, ale nič vážne sa nestalo :-).

A ešte jeden:
Raz sme šli s kamarátmi pod vplyvom istej zelenej dámy na koncert komornej hudby. Pred začiatkom vystúpenia si hudobníci nalaďovali nástroje, z čoho vznikal dosť haluzný nekoordinovaný hluk. Mne sa to zapáčilo a keď ukončili nalaďovanie nástrojov, začal som tlieskať ako divý (čo sa samozrejme nemá). Samozrejme, tlieskať začali aj moji kamoši a pridala sa celá sála. Dirigentka sa dokonca otočila k obecenstvu a uklonila sa :-). Zvyšok koncertu sme dopozerali s prižmúrenými očami a otvorenými ústami.

alternative.sk

19. Ako si sa dozvedel o stránke (projekte) alternative.sk?

Komunikujem istý čas s Kristinou Vulgan z kapely Revolver. Tá mi odporučila si projekt alternative.sk prezrieť a dala mi kontakt na teba, vraj keby niečo. Projekt som si pozrel a bol som príjemne prekvapený, že také niečo vzniklo a hneď som vedel, že s týmto projektom sa oplatí spolupracovať.

20. Čo ťa na tejto stránke zaujalo? Prečo si sa rozhodol ponúknuť mi spoluprácu?

Zaujal ma predovšetkým spôsob, akým je web pripravovaný. Stránka sa nepovyšuje nad svojho čitateľa, návštevník má po celý čas pocit, že si číta stránku, ktorú vytvoril jeho kamarát, ktorého dobre pozná. Predovšetkým tento ľudský charakter webu treba udržať. Rádio A1 je alternatívne rádio pre alternatívne orientovaných ľudí... podobne ako alternative.sk . Myslím si, že tieto dva projekty majú k sebe blízko a preto treba spájať sily.

21. Myslíš, že má zmysel robiť takéto projekty? Prečo? Myslíš, že má šancu niečo dosiahnuť?

Bezpochyby áno. Inak budú môcť ľudia počúvať iba Funrádio, pozerať Markízu či JOJ a čítať BRAVO, alebo Plus 7 dní. Ľudia, ktorí už o svojej alternatívnej orientácii nepochybujú tiež potrebujú určité hniezdo, kam sa vždy môžu vrátiť, kde môžu rozvíjať svoje osobnosti a potešiť si ego. O mladých ľuďoch, ktorí ešte len hľadajú cestu k alternatíve to platí dvojnásobne. Treba im ponúknuť prst a nepochybujem o tom, že čoskoro zatúžia po celej ruke. Ale ak sa nedozvedia o možnosti byť alternativistom, ich osobnosti zaniknú v dave a pôjdu s klapkami na očiach za hviezdami z tituliek časopisov.

22. Koľko návštevníkov (denne, mesačne, ...) musí mať stránka, aby sa dalo povedať, že je úspešná?

Úspešnosť stránky ja osobne nehodnotím podľa počtu zobrazení, ale podľa efektu. Ak sa návštevník na danej stránke cíti dobre a stránka mu ponúkne to, čo hľadá, tak je úspešná. Princíp čím viac klientov, tým väčší úspech uplatňujú skôr komerčné médiá. Ale s rastúcou kvantitou sa znižuje kvalita. Na pílu nemôžeš tlačiť, lebo ju zničíš alebo si ublížiš. K slečne nemôžeš byť hrubý, lebo ťa pošle kade ľahšie, ale ak k nej budeš pozorný, zavolá ťa aj nabudúce, keď rodičia nebudú doma :-).

23. Aké formy spolupráce si vieš predstaviť? Pri prípadnej výmene článkov, o aké články by malo ísť? (aj smerom alternative.sk -> Rádio A1 aj opačne)

V prvom rade treba veľa spoločne komunikovať, informovať sa vzájomne o pláoch a spolupráca sa vyvinie spontánne sama. Dnes je ťažké povedať, akú konkrétnu spoluprácu by sme mohli rozvinúť. Pri intenzívnej komunikácii to ale podľa mňa postupne príde samo. A ak ide o výmenu článkov: myslím si, že by sme si spoločne mohli vymieňať napr. rôzne recenzie alebo poznatky z koncertov. Články by sa uverejňovali paralelne na alternative.sk aj radioa1.sk.

24. Čo by si povedal, že má mať úspešná stránka? Teda okrem návštevnosti :-)

Už som spomínal vyššie, že pre návštevníka nie je dôležité, akú má stránka návštevnosť, ale akú má informačnú hodnotu. Stránka má v prvom rade slôžiť svojmu účelu. A ak si vezmeme, že sa naše servery venujú alternatívnej kultúre, tak ani masy návštevníkov neočakávam. Samozrejme, že vyššia návštevnosť poteší, no prvoradý je obsah. A tiež je dôležitá komunikácia s návštevníkom. Ak sa niekto odhodlá napísať povedzme mailom svoje dojmy, treba za ne poďakovať a odpovedať na ne. Vôbec nevadí, ak bude písať kriticky, pretože kritika ťa posúva ďalej a za to treba návštevníkovi poďakovať. Ak nebude spätná väzba, tak potom tvoja práca nemá význam. A ak budeš pozorne sledovať kritické ohlasy, čoskoro sa dostaví pochvala (i keď u nás to bolo opačne :-)).

25. Čo konkrétne by bolo treba zlepšiť, dorobiť, upraviť, úplne vymyslieť inak na alternative.sk? Čo sa ti na alternative.sk páči a čo nepáči?

Ja osobne by som ešte popracoval na dizajne, aby návštevníkovi udrel do očí. Web alternative.sk teraz používa skvelé farby, tie by som zachoval a pracoval s nimi aj naďalej. Chýba mi akési diskusné fórum alebo aspoň kniha návštev. A k jednotlivým anotáciam článkov by som priradil nejaké ilustračné obrázky, pretože človek vníma predovšetkým obraz a nie text. Ak chceš upútať návštevníkovu pozornosť na konkrétny článok, priraď k nemu obrázok. Na obsahu by som nič nemenil, len by som veľa písal, písal a písal, aby bolo čo čítať. Vzhľadom k tomu, že je to časovo náročné by som si k tomu prizval nejakých spolupracovníkov, najlepšie takých, ktorí žijú pre alternatívu tí totiž nesklamú a budú pracovať s plným nasadením. No a celkom na záver tip do budúcnosti: porozmýšľajte nad možnosťou registrácie návštevníkov, ktorí by si mohli robiť vlastné profily a mohli tiež písať nové články. Informačný servis cez newsletter je tiež výhodou (napr. tipy na zaujímavé akcie tu by som poprosil o spoluprácu silnejšie kone ako napr. Musiqlist.sk). Ale celkovo sa mi projekt alternative.sk páči, toto sú len také tipy na zlepšenie. Viem, že je to časovo náročné, veď preto niektoré z týchto vecí nemáme na webe ani my :-).