...a možno ani nie, ako povedala Maja...
Dôvod, prečo všetky články chodia odo mňa so značným oneskorením vždy po funuse je, že fotím na kinofilm a enem trocha mi trvá priniesť na stránky aj nejaké obrázky. Tak sme sa podaktorí vybrali na náš tohtoročný prvý (pre niektorých aj posledný) festival.
Tento rok sme to dokonca vyhrali: podarilo sa ukoristiť trocha väčšie auto, i keď niektorí cestovali vpredu a niektorým sa ušlo miesto iba vzadu (zato so všetkými zásobami z Billy).
Príjemným prekvapením bolo, že stany neboli natlačené na parkovisku pred areálom ako po minulé roky, takže sa aj dalo normálne fungovať a podgurážený človek sa nemusel podkýňať o kolíky zakaždým, čo si šiel po niečo do auta. Tak sme si spravili vysunutý stage priamo z auta a zahájili akciu. Ta sme popili všetko čo auto dalo a veď by sa patrilo aj do areálu zavítať, keď už sme tu.
Akurát šla hrať Slobodná Európa, Whisky bol celý nervózny a nesvoj, že nemôže piť, lebo šoféruje ešte na ďalší festival, čo sa zjavne odrazilo aj na jeho výkone, tak sme teda na jeho počesť kopli nejaké tie pivá a začali sa jašiť. Aj napriek extrémnym teplotám sa zhromažďovalo pod pódiom už dosť ľudí, ale veď to starí priaznivci tejto hudby. Dosť ma zaujalo alternatívne prevedenie sukne a la uterák podchytený punkerským opaskom.
Presburger Klezmer Band síce piekne hrali, ale samé pomalé veci, chýbali mi tie ich rezké piesenky, tá ich blonďatá speváčka, Snežana s harmonikou. A tak nieto divu, že dav sa pomaly rozdavil a šiel sa kúpať alebo venovať iným hrátkam. A podaktorí si spravili Privat festival v káre.
Akcia sa trošku rozprúdila príchodom Ska2Tonics, kedy už aj davy začínali nejaké tanečky dávať.
Riada kuca paca začala až príchodm Maťa Ďurindu a Emila Horvátha ml. alias Chiki- Liki. Pred Láska moja de si zadreli: tak asi pred troma rokmi sme boli veľmi slávna skupina nielen tu, ale aj u nás doma a na základe tejto pesničky teda aj tu. Toto je tretia pesnička, ktorú hráme a to sa mi ešte hanbíme a tak, ale po nej bude už stvrtá a to sa už tak nebudeme a tak. Úvod ku Kristínke: keď sme boli mladší, skladali sme pesničky, aby nás ženy žrali a to nebolo ani tak dávno, tuším pred 3 ma týždňami. A potom sme zistili, že ženy nás žrať nebudú kvôli žiadnej pesničke a tak. A táto pesnička bola úspešná len medzi nama a 3 x nás hrali na diskotéke v Sečovciach.... A túto pesničku venujeme legendárnemu československému hokejistovi Jirkovi Lala. Lálalalalala, lálalalalala...
Potom nasledovali ešte nejaké hefty typu a zase Vám musím milé publikum vysvetliť, že keď dohrá metalová skupina, zase je tu toľko pary, ale keď chcete aby sme hrali ďalej, ta spievate tento krásny refrén s nami, aby sa Vám o ňom snívalo. Po návšteve hypnotizéra sme si spomenuli na túto pesničku, aj na všetko čo sem nepatrí Po poslednej pesničke, keď Chiki - liki odišli z pódia a znova sa nechali vypískať (vpískať?), aby sa vrátili sa pre istotu opýtali znamená to, že keď pískate a tlieskate, tak chcete, aby sme hrali ďalej. Pravda? No len do istoty. Ale teraz zahráme piesenku, ktorú hráme tak pre 250.000 ľudí, ta to si bude musieť vyžadovať isté simulácie. Takže: toto pódium nemá 5 x 10 metrov, ale 29 x 32 metrov. A tieto reproduktory nie sú také, ako je obývačková zostava bežného metalistu, ale majú 75.000 W na jednej strane a 75.000 W na strane druhej. A tieto svetlá majú 2 milióny svetelných blokov na oboch stranách. Pochopiteľne nesmie chýbať para. Takže vy ma teraz vlastne ani nevidíte. A nie je tu 2000 ľudí ale 75.000 heavy metalových ľudí. Takže je tu 72.000 heavy metalových ľudí? Dav začal mierne šalieť. Naozaj ste tu 72.000 heavy metalových ľudí? a Dav začal šaliet trocha viac. Ani už neviem presne čo hrali, ani tak dobré to nebolo, než ako to divadlo, čo okolo toho spravili :-))
A potom prišiel Polemic... A potom prišlo nejaké rakúske ska (ktoré som počúvala len z auta, bo som odpadla), ale dobre hrali :-))))) Pamätám, že hrali Ružového pantera, McFeryho - Don´t worry a iné saxíkové vychytávky.
A potom nás zhruba za 2 hod v noci v aute vykradli, zobrali nám kabelu s dokladmi, mobilom a kľúúúčami od auta. Takže škoda, že už nemám záverečnú fotku, ako nakladajú auto na odťahovku. Našťastie alebo na cudzie nešťastie, v tú noc vykradli viacerých, tak sme neboli sami nešťastní. A tak preto podaktorí skonštatovali, že budeme radšej chodiť na čundre, než na festivaly.
Dôvod, prečo všetky články chodia odo mňa so značným oneskorením vždy po funuse je, že fotím na kinofilm a enem trocha mi trvá priniesť na stránky aj nejaké obrázky. Tak sme sa podaktorí vybrali na náš tohtoročný prvý (pre niektorých aj posledný) festival.
Tento rok sme to dokonca vyhrali: podarilo sa ukoristiť trocha väčšie auto, i keď niektorí cestovali vpredu a niektorým sa ušlo miesto iba vzadu (zato so všetkými zásobami z Billy).
Príjemným prekvapením bolo, že stany neboli natlačené na parkovisku pred areálom ako po minulé roky, takže sa aj dalo normálne fungovať a podgurážený človek sa nemusel podkýňať o kolíky zakaždým, čo si šiel po niečo do auta. Tak sme si spravili vysunutý stage priamo z auta a zahájili akciu. Ta sme popili všetko čo auto dalo a veď by sa patrilo aj do areálu zavítať, keď už sme tu.
Akurát šla hrať Slobodná Európa, Whisky bol celý nervózny a nesvoj, že nemôže piť, lebo šoféruje ešte na ďalší festival, čo sa zjavne odrazilo aj na jeho výkone, tak sme teda na jeho počesť kopli nejaké tie pivá a začali sa jašiť. Aj napriek extrémnym teplotám sa zhromažďovalo pod pódiom už dosť ľudí, ale veď to starí priaznivci tejto hudby. Dosť ma zaujalo alternatívne prevedenie sukne a la uterák podchytený punkerským opaskom.
Presburger Klezmer Band síce piekne hrali, ale samé pomalé veci, chýbali mi tie ich rezké piesenky, tá ich blonďatá speváčka, Snežana s harmonikou. A tak nieto divu, že dav sa pomaly rozdavil a šiel sa kúpať alebo venovať iným hrátkam. A podaktorí si spravili Privat festival v káre.
Akcia sa trošku rozprúdila príchodom Ska2Tonics, kedy už aj davy začínali nejaké tanečky dávať.
Riada kuca paca začala až príchodm Maťa Ďurindu a Emila Horvátha ml. alias Chiki- Liki. Pred Láska moja de si zadreli: tak asi pred troma rokmi sme boli veľmi slávna skupina nielen tu, ale aj u nás doma a na základe tejto pesničky teda aj tu. Toto je tretia pesnička, ktorú hráme a to sa mi ešte hanbíme a tak, ale po nej bude už stvrtá a to sa už tak nebudeme a tak. Úvod ku Kristínke: keď sme boli mladší, skladali sme pesničky, aby nás ženy žrali a to nebolo ani tak dávno, tuším pred 3 ma týždňami. A potom sme zistili, že ženy nás žrať nebudú kvôli žiadnej pesničke a tak. A táto pesnička bola úspešná len medzi nama a 3 x nás hrali na diskotéke v Sečovciach.... A túto pesničku venujeme legendárnemu československému hokejistovi Jirkovi Lala. Lálalalalala, lálalalalala...
Potom nasledovali ešte nejaké hefty typu a zase Vám musím milé publikum vysvetliť, že keď dohrá metalová skupina, zase je tu toľko pary, ale keď chcete aby sme hrali ďalej, ta spievate tento krásny refrén s nami, aby sa Vám o ňom snívalo. Po návšteve hypnotizéra sme si spomenuli na túto pesničku, aj na všetko čo sem nepatrí Po poslednej pesničke, keď Chiki - liki odišli z pódia a znova sa nechali vypískať (vpískať?), aby sa vrátili sa pre istotu opýtali znamená to, že keď pískate a tlieskate, tak chcete, aby sme hrali ďalej. Pravda? No len do istoty. Ale teraz zahráme piesenku, ktorú hráme tak pre 250.000 ľudí, ta to si bude musieť vyžadovať isté simulácie. Takže: toto pódium nemá 5 x 10 metrov, ale 29 x 32 metrov. A tieto reproduktory nie sú také, ako je obývačková zostava bežného metalistu, ale majú 75.000 W na jednej strane a 75.000 W na strane druhej. A tieto svetlá majú 2 milióny svetelných blokov na oboch stranách. Pochopiteľne nesmie chýbať para. Takže vy ma teraz vlastne ani nevidíte. A nie je tu 2000 ľudí ale 75.000 heavy metalových ľudí. Takže je tu 72.000 heavy metalových ľudí? Dav začal mierne šalieť. Naozaj ste tu 72.000 heavy metalových ľudí? a Dav začal šaliet trocha viac. Ani už neviem presne čo hrali, ani tak dobré to nebolo, než ako to divadlo, čo okolo toho spravili :-))
A potom prišiel Polemic... A potom prišlo nejaké rakúske ska (ktoré som počúvala len z auta, bo som odpadla), ale dobre hrali :-))))) Pamätám, že hrali Ružového pantera, McFeryho - Don´t worry a iné saxíkové vychytávky.
A potom nás zhruba za 2 hod v noci v aute vykradli, zobrali nám kabelu s dokladmi, mobilom a kľúúúčami od auta. Takže škoda, že už nemám záverečnú fotku, ako nakladajú auto na odťahovku. Našťastie alebo na cudzie nešťastie, v tú noc vykradli viacerých, tak sme neboli sami nešťastní. A tak preto podaktorí skonštatovali, že budeme radšej chodiť na čundre, než na festivaly.