Všetci budú súhlasiť, že slovenská filmová tvorba je v totálnej kríze. Stav je u nás veľmi podobný stavu pred 80 rokmi, keď bolo toto médium vynájdené. Príčin by sa dalo napočítať veľa a nájdete ich v hociktorom časopise alebo televíznej relácii zaoberajúcej sa touto problematikou. Je však nejaká možnosť, ako všetky tieto problémy vyriešiť? Alebo lepšie - ako tieto problémy obísť?

Viesť s niekym dialóg je celkom podnetná vec. Človek si povie, čo si myslí a zároveň dostane aj nejakú spätnú väzbu, aby sa vedomil a našiel si chyby vo vlastných argumentoch. Ja pri rozhovore dosť často prídem na nejaké veci, ktoré mi len tak predtým nenapadli.

Minule sme sedeli s Vlkom v krčme. Vlk chrúmal pizzu, ja som mu tiež čosi občas zjedol a bavili sme sa o filmoch a filmároch na Slovensku. Presnejšie o ich neexistencii. Všetkým okolnostiam natáčania filmu nerozumiem, to priznávam bez mučenia. Keď si však urobím porovnanie s hudobnou scénou, neverím tomu, že je všetko až také zlé. Presnejšie - že keby sa ľudia trošku viac snažili, že to také zlé ostane. Na čo sme to vlastne s tým Vlkom prišli?

Vezmime si napríklad menej populárne hudobné žánre. Mám na mysli konkrétne metal, punk, HC. Kapiel, ktoré hrajú túto muziku, je pomerne dosť. Nie všetky dosahujú najvyššiu kvalitu a nie všetky sú známe, ale sú. A hrajú. Vlastné veci. Koncertujú. A ľudia na tie koncerty chodia a sú ochotní aj zaplatiť vstupné. Nepovažujem sa za znalca našej hudobnej scény, nejaké názory však ako pozorovateľ mám. Čo sa týka muziky, tak štandardne na tom nie sme tak ako Česi (ako inak), vôbec to však nie je beznádejné.

Ako fungujú kapely, ktoré nehrajú mainstream? Za nejaké peniaze si zohnali skúšobňu, kde párkrát za týždeň cvičia. Normálne si občas kupujú gitary, kombá, bicie. Hodiny cvičenia sú samozrejmé, bez toho to nejde. Možno raz za mesiac, možno častejšie, naložia veci do auta a idú koncertovať. Nejaké peniaze sa tak dajú zarobiť, v lepších prípadoch sa však zaplatí cesta a nejaké to pivo navrch. Žiť sa však z toho nedá. Niektoré kapely dokonca vydávajú aj vlastné albumy. Celý proces spočíva v tom, že si kapely musia nájsť zdroj peňazí. Buď je to nejaký blázon typu Hirax, ktorý tieto veci zorganizuje, možno čosi vybaví zadara. Alebo sa chlapi v kapele naštvú, do nahrávania vrazia vlastné prachy a majú dobrý pocit, že sa s frajerkami nehádajú zbytočne. Obdivujem hlavne tých, ktorí si veci zorganizujú sami, vrátane investovania vlastných prachov. Vyplýva mi z toho teda, že buď sa produkujú mainstreamové somariny, alebo si muzikanti zainvestujú sami a nájdu si svoju vlastnú cestu.

Strih.

Nasleduje otázka. Čo je potrebné na natočenie filmu? Odpoveď od (nezasväteného) amatéra: scenár, hercov, nejaké kostýmy, miesto, kde sa to bude odohrávať, režiséra, ktorý to celé zbuchne dokopy, strihača, nejakú distribúciu... Kopec vecí som samozrejme vynechal. Keď sa však opýtam trochu inak - čo všetko treba na natočenie hlúpeho videa z dovolenky? Dohromady nič. Zohnať kameru je dnes úplne jednoduché, toto už zvládne skoro každý digitálny foťák (ehm... kvalita je... všelijaká). Potom už len vyraziť do Chorvátska. A hodiny nudného videa sú na svete.

Porovnávať normálny film v kine a domáce video je troškú divoké, mňa však zaujala jedna vec. Aký je rozdiel medzi tými dvoma? Domáce video je nudné, zdĺhavé, nezaujímavé. Normálny film je možno trochu kratší, obsahuje nejaký dej a väčšinou sa naň dá pozerať. Dôvod? Domáce video robí človek, ktorý sa nesnaží o nič, na rozdiel od filmárov, ktorí majú cieľ. Čo by sa stalo, keby sa niekto pokúsil dosiahnuť podobný cieľ s primitívnymi prostriedkami? Presnejšie, skúsiť natočiť nejaký jednoduchý dej na trápnu kamerku (foťák? Poznáte napríklad kapelu Vandali?), dopredu sa na to pripraviť, natočený materiál upraviť na kompe a hodiť to na net? Je niekde v tejto myšlienke logická chyba? Hudobné kapely sa posnažia, potrénujú (roky driny), na konci však majú seriózne výsledky. A nikto do nich nenalieva žiadne prachy. Všetko robia len preto, lebo chcú.

Prenesené od zvuku do obrazu - keby niekto naozaj chcel čosi natočiť, tak to podľa mňa urobí. Každá jedna časť výrobného procesu sa totiž dá urobiť na kolene. Vymyslieť scenár? Na to treba hlavu, nič iné. Natočiť hoci aj 100 hodín na hlúpu kameru za 10 tisíc sa dá (videli ste Blair Witch?). Hodiť natočený materiál do kompu - nie je nič jednoduchšie. Postrihať všetky pokusy, vybrať tie najlepšie časti, polepiť do 30-minútového celku, aj to sa dá. A distribúcia - na čo máme internet? Pošlite mi nejaké videá a ja sám ich vycapím na net. Prvý pokus dopadne samozrejme katastrofálne. Druhý však môže byť už o dosť lepší. Kto niekedy s kamarátmi zakladal hudobnú kapelu vie, že technika sa musí trénovať, schopnosti a možnosti sa ale časom zlepšujú. Hádam neexistuje jediná kapela, ktorá keď sa poskladá zo spolužiakov zo školy, tak po 2 skúškach môže koncertovať. Po roku už ale môžu hrať vynikajúcu muziku. Keď zabŕdnem do fotenia - aj s foťákom za 3 tisícky sa dajú fotiť parádne fotky, treba len chcieť a dokolečka skúšať. Mýlim sa až tak veľmi, keď si myslím, že s pohyblivými obrázkami je to iné?

Keď sa nad tým tak zamyslím, tak mi z toho všetkého vychádza zopár jednoduchých záverov. Kto sa snaží prísť, natočiť veľkofilm s tonou počítačových efektov, zarobiť na tom 300 miliónov... tak ten má proste smolu. Keď sa však konečne nájde niekto, kto sa prestane vyhovárať na STV, Ministerstvo kultúry, nezáujem divákov, nedostatok financií a neviem čo ešte, tak sa začne situácia s filmami na Slovensku zlepšovať. Kedysi sa filmy natáčali na kamery na ručný pohon, zvuk robili až klaviristi v kine. Prečo dnes nie je nikto schopný pohnúť hlavou a využiť všetky dostupné možnosti? To už naozaj nikto pod milión korún nie je ochotný rozmýšľať?

Záver... hádam ešte nie je záver. Hádam sa ešte niekto nájde, kto sa pokúsi rozhýbať. Robí niekto takéto pokusy? Hraný film? Dokumentárny film z potápania na dovolenke? Animácie? Ak áno, dajte vedieť. Výtvory môžme niekde zverejniť, nech sú všetky pekne pohromade. A potom zbehneme niekam na pivo a vymyslíme, ako by sa dali veci vylepšiť. Stačí len chcieť.