Ked utekat od mrakodrapov, tak najdalej. A ked uz nie tak daleko, aspon 200 km od mesta na juh.

Cely vylet sa hned od zaciatku zacal odohravat v znameni Bottle shop a Mc Donald.

Vtipne je, ze po ceste vidite ten isty vidiek ako na slovensku na orave, len kravy a kozy sa tu pasu pod palmami a nie je nikoho kto by ich strazil. Ved kam by v takom teple utekali.

Nevynechali sme ani atrakciu v Kiame - Blowhole. Kde zo skaly na pobrezi vystriskuje prud vody.



Az sme dorazili do Jervish Bay. Kedze nebola sezona, vlastne bol koniec augusta ( napriek tomu 32 stupov), nase letovisko vyzeralo ako Male Levare v maji. Na tetusku, ktora spravovala 6 chatiek, kde sme sa rozhodli byvat, sme museli cakat, tak sme zatial badali plaz za barakom.

Inak fajne chatky za par susnov.

Kedze sme uz od rana nasavali, vecer sa dostavili uz aj hlady, tak sme sa vybrali pesi do centra diania. Teda presne 1 km od nasich chatiek do dediny s 1 hlavnou ulicou.Ze vraj maju v miestnom Clube vyborny Seafood. Kam nas vsak nechceli pustit, bo sme s Janou nemali nejake identifikacne preukazky, ze mame viac ako 18. Jana mala len nejaky sprosty peukaz z miestnej kniznice a ja len nejake studentsky preukaz, aj to v chatke. Co oba doklady su vlastne v Au neakceptovatelne. Musis mat pas, vodicak a pod. No neviem, naco by som to zo sebou nosila. Tak sme znudene sedeli vo vedlajsej krcme a popijali bez jedla dalej. Sla som sa prejst, bo poopicne stavy sa zacali dostavovat velmi rychlo. Kukla pristav, lahla na najblizsiu lavicku, ze si hodim sloficka. Aspon takeho kratkeho.

A uz ma zacal otravovat nejake chlapik. Bo tu su vsetcia strasne zhovorcivy. Mal asi 40 rokov.Ale dozvedela som sa, ze este nevytrcil paty z Australie, vlastne ani nevedel, ze Slovensko je v Europe. Ale dostala som kompliment, ze mam peknu bielu pokoznu, nie jak zhorete Australcanky. Potom mi daval typy na vylety po okoli a pod. Na otazku, ze ako sa mi tu v Jervish Bay paci mu vravim: vyborne, ani najest sa nemozeme, bo nas nechcu pustit do pubu s jedlom, lebo tam predavaju aj chlast a maju tam automaty. A zakon je predsa zakon.

Nakoniec sa Miso nasral, siel mi na chatku pre tu moju sprostu skolsku preukazku a spolu s Janou sme sli oblbovat 100 kg uja pri dverach, ze uz by sme aj nieco zjedli. Bo Miso s Gregom mali vodicaky a jediny kamen urazu sme boli ja a Jana. Ujko teda vravi, ze Ok. Ze mozeme sa najest, ale nemozeme si tam kupit chlast. Vravim si, hoho, mi to je tak jedno, ked uz sme vsetcia namol. Tam sme sa prebojovali dnu, objednali strasne velky tanier morskych priser. Dokonca aj Miso sa premohol a co to pojedol ako dezert po jeho kuracom rezni. V tom prisiel nejaky zakaznik, ktory prave dojedol a podaroval nam z polovice plnu flasu bieleho, ze mu zostalo. No a bolo. A definitivne sme to zakoncili este aj hrou na automatoch, aby ujka pri vchode aj slak trafil.

Vecer sa niesol v znameni pozorovanie nejakeho ukazu, ktory je raz za urcity cas. Cerveny mesiac.

Druhy den sa sa vydali badat okolie nasho poloostrova.

Chlapi si niesli pivo a my biele vino. Miso si dovolil nafotit tajnu akciu pod tajnym kodom: Zoskoc si padakom, co nacvicovali pri pobrezi vojaci. Cestou spat sme uz rozmyslali, ze by sa patrilo uz stretnut nejakeho Zvera. A tak nakoniec sme videli Vallaby, co je taka mensia odroda kengury.

A navyse sa nam podarili odchytit aj celkom slusny kusok kengury.

Vecer sme sa uz vykaslali na miestne puby a zagrilovali si pred chatkou.

A spat do reality.