Čím ďalej tým viac mám pocit, že štát je jeden z najhorších vynálezov, ktorý ľudstvo kedy urobilo. Po všetkých tých skúsenostiach s rôznymi byrokratickými organizáciami, úradmi, úradníkmi, nariadeniami mám pocit, že tieto veci už nechcem ani vidieť!

V súčasnej situácii mám však dojem, že papierovačiek, šekov a poštových poukážok, výpisov, odpisov, kolkov a podobných sračiek bude len pribúdať. Čo ma núti k tomuto zisteniu? Dve veci.

Prvou vecou je, že pracujem na zaobstaraní si nejakého bývania. Bývanie s rodičmi je fajn, pohodlné atď, lenže keď má človek vlastné prestavy, tak to nie je práve ideálne. V skratke - minulý rok som si zohnal pozemok v Moste pri Bratislave. Pre všetkých, ktorí si myslia, že sa mi len tak na účte povaľuje zopár miliónov - nie, nie je to tak. Pomohli mi s tým rodičia, bez nich by som to nezvládol. Tým sa ale všetko len začalo. Bolo treba ísť na Kataster do Senca a tam daný pozemok prepísať na mňa. Teta, čo ho predávala, už vedela, ako to chodí, takže vybavila státie v rade pri podateľni, všetky papierovačky a podobne. Mne už stačilo len sa podpísať a zaplatiť 2000 Sk za kolky. Takto sme to pekne podali, nervózna tetuška za okienkom ma vôbec neznervóznila.

Pre vysvetlenie, keď chcete podať nejaký prevod nehnuteľnosti na kataster, musíte sa rozhodnúť, či to chcete rýchlo (15 dní) za 8000 Sk, alebo stačí pomalšie (30 dní) za 2 tisícky. Mne to nijako neponáhľalo, takže 2 litre. Len ma trošku prekvapilo, keď som si na okienku podateľne prečítal veľký nápis, že kataster nedodržuje zákonné lehoty, že priemerná doba na úkon sa pohybuje okolo 5 mesiacov. Však čo, ja mám čas... Keď sa však po 5 mesiacoch nič nestalo, už to začalo byť trošku blbé. Po 6 mesiacoch - stále nič. Aj som im tam napísal urgenciu, že však serte na to, zapíšte to a hotovo - a nič.

Dnes som sa tam bol pozrieť teda osobne. No ale čo mi bolo jasné už predtým - nič som nevybavil. Ostal som čakať v rade ľudí, ktorí tam boli od rána od 7:00, keď z "tých naších" dverí vyšla tetuška, totálne nasratá. Všetkým nám vynadala, že nemáme otravovať, pretože o chvíľu je koniec pracovnej doby (o 36 minút) a že nikoho už nevezmú, lebo majú veľa roboty. Bol som celkom rád, že som tam o tej siedmej nesedel s tými ostatnými. Navyše jedna teta sa sťažovala, že si podobný prevod vybavuje už 3 mesiace. A to mala ten rýchlejší, za 8 tisíc. Vynadala už každému jednému človeku, ktorý pracuje v Senci na Katastri, sťažovala sa už aj na ich nadriadenom Katastri v Blave. A dnes si tam počkala od siedmej do dvanástej a ani sa len nedostala na radu.

Týmto som sa dostal k druhému dôvodu, prečo som dnes vytočený. Kto sleduje súčasné dianie v našej politike, tomu musí byť úplne jasné, že tieto problémy sa budú len zhoršovať. Úradníci majú čím ďalej tým viac právomocí. Za všetky napr. to, že vám môžu zbúrať dom, v ktorom bývate bez toho, aby ste mali akúkoľvek šancu im v tom zabrániť. Možno dodatočne uznajú, že "Sorry, tak my vám teda vyplatíme nejakých pár šupov." Prípadne keď policajti rozbíjajú huby hudobníkov miesto vyholených magorov. Alebo keď si naši vladári zoberú za svoj vzor Jánošíka. Nič proti nemu, ale mať za vzor zlodeja... nič moc.

Aj som sa zamýšľal nad tým, akým spôsobom prinútiť rôznych úradníkov, aby robili to, čo majú a v tom čase, aký majú predpísaný. Nevymyslel som však nič. Keby to boli moji zamestnanci, tak ich vyhodím. Ale to bude tiež čím ďalej tým zložitejšie. Najlepšie je nemať žiadnych zamestnancov, čo je presným opakom veľkej letnej reformy z minulého roku. Pri štátnych orgánoch to ale možné nie je. Keď sa mi nepáči v jednom obchode, môžem si ísť rožky kúpiť inde. Má ale Kataster nejakú konkurenciu? Nemá. Ja si teda napíšem takýto článoček a trošku sa na ňom odreagujem.

Jano Kassa mal nakoniec aj tak pravdu: zlodej najväčší je štát!.