Neuveríte, ale mám už aj pokračovanie tohto krásneho romantického príbehu. Ale nebola by to správna kovbojka, keby to celé nemalo ešte zaujímavú zápletku a samozrejme úplne nečakané rozuzlenie celéh príbehu v poslednej minúte, tesne pred záverečnými titulkami.

Čo sa teda stalo? Nuž čo, obyčajný a nefalšovaný zázrak. Na Katastri mi už konečne vybavili všetko, čo bolo treba. Stačilo si počkať skoro 6 mesiacov po zákonnej lehote, poslať jednu urgenciu a potom ešte trošku vybavovania a je to.

Už keď som chcel poslať nejaký výhražný anonym, že čo je s mojím vkladom, prišla mi domov pošta. Aby som bol presný, poštárka si uľahčila svoju prácu - do schránky mi hodila taký ten žltý lístoček, že som bol nezastihnutý doma a mám si teda ísť poštu vyzdvihntúť osobne. Je to síce pekná sprostosť, pretože celé doobedie som bol doma... ale čo už. Na druhý deň som už stepoval na pošte a pekú obáločku z recyklovaného papiera som nedočkavo držal v rukách.

Teraz prichádza zápletka. Z obálky som vytiahol jednu kópiu kúpnej zmluvy, pekne opečiatkovanú. Bol tam aj informatívny výpis z katastra, tiež presne podľa toho, ako to má byť. Keď som si však ten výpis prečítal, nevedel som, či sa mám smiať, alebo čo. Tie trúby na Katastri totiž zapísali pozemok niekomu úplne inému. Meno síce sedelo s mojim, ale pridali tam pred meno Ing. Navyše ma presťahovali na inú adresu, ktorá navyše vôbec neexistuje. S týmto keby som prišiel do banky otravovať za hypotéku, tak ma rovno vyhodia.

Celý víkend som bol tak mierne nastvaný, že im to trvá pol roka urobiť jeden blbý úradný úkon a ešte ho aj zblbnú. V pondelok som však už stál nastúpený v peknom rade priamo na Katastri pred dverami č. 11 (informácie). Poviem vám, je to celkom fajn na tom Katastri. Kto máte nedostatok stareckého smradu šmrncnutého cesnakom, to všetko v úzkej chodbe s vydýchaným vzduchom, odporúčam ísť sa tam len tak cvične postaviť na dve hodinky. Presne toľko totiž trvalo mne, kým som sa dostal do tej tajomnej miestnosti, kde podávajú informácie 2 tety. Už od nedele som mal pripravených zopár scenárov, ako im tam vynadám, ako sa budem dožadovať nápravy, ako im nezaplatím za žiadny kolok, keďže chybu urobili oni.

Nuž a teraz sľúbené rozuzlenie. Keď som tete ukázal príslušné papiere a povedal, že urobili chybu, teta sa automaticky ohradila, že ona nič neurobila a už skoro začala byť nepríjemná. Keď som jej ale hneď povedal, že to mi je jasné, že to tá ich zlá inštitúcia, že proti tete samotnej nič nemám, teta sa začala usmievať. Normálne som jej to vysvetlil a ona to normálne pochopila. Dokonca utrúsila aj vtipnú poznámku, že takto som mohol pekne prísť k titulu. Ale že keď inak nedám... Vzala všetky moje papiere a odišla. O minútu sa vrátila. Mala už aj opravený výpis, pekne opečiatkovaný. Vraj je to už zmenené. Úplne mi vyrazila dych. Priamo na mieste mi všetko vybavili, opravili a ospravedlnili sa mi za nepríjemnosti. Teda!

Záver je teda taký, že podľa internetu je ešte stále majiteľom niekto iný, oficiálne je to však už opravené. Takže hor' sa do banky upísať sa diablovi!