Napadne vás ešte niekedy, čo ste kedysi dávno počúvali? Od útleho detstva až
do dospelosti? Ja som začal asi klasicky, ako všetci nejaké tie platne s
rozprávkami. Tri prasiatka, a ostané si už ani nepamätám. Potom prišli
kazety, teda asi tu boli dlhšie, ale tetka z Anglie nám dovliekla mono
rádiokazetový prehrávač :-)))
Takže fičala u nás Aladínova zázračná lampa a kocúr v čižmách a Pali Habera a Team, na tom sme ulietali v škole v prírode, keď som mal tak deväť rokov a svet bol zbláznený do lambady... Prievan v peňaženke stále mám, strácam kilá bankoviek... (aké pravdivé texty zo života...). Samozrejme popri tom doma poctivo Elán ešte s Vašom Patejdlom z platní a nejaký ten Banket s Rišom Mullerom. Potom som sa začal matke viac prehrabovať v platniach a mojou veľkou pasiou bolo púšťať si malé platne, zvlášť singel od Dalibora Jandu Všichni na Mars na tridsaťtrojke (rýchlosť prehrávania pre veľké platne, pre malé je 45, takže to išlo pomalšie a znelo tak zmutovane). Potom som objavil také vychytávky ako T-Rex (dosť dobré...). Hneď ako padli komančovia nám tetka poslala balík, kde boli nejaké staré komixy, tyčinka Mars a platňa Gipsy Kings. Bola strááášne pokrútená, ale voláre, kantáre som z nej dával a ešte jednu strašne dobrú piesenku, takú orientálnu, viac to nevydalo bo to skákalo. Boli to časy, keď fičal Depeche Mode a keď všetci riešili v škole, že : "Koho uznávaš?" :-) a prišlo Bravo a Maxi Super, tieto všetky veci ma našťastie nejako obišli, alebo len tak lízli. No chcelo to nejakú zmenu, predsa len Lojzo neni žádny odvaz...
Mal som asi tak dvanásť, zarobené a ušetrené nejaké prachy a nabehol na obchodnú do musicshopu, že si kúpim asi svoju prvú originál kazetu v živote. Na sebe šuštiakovú zimnú bundu, čo mi ušila mamka. Čierna, pod ritku aby som nebodaj neprechladol, na nej nejaké doplnky zo svietivo oranžového šušťáku našité. Na chrbte niečo ako rozliaty flak, či čo a v ňom čierny nápis YAMAHA. Na hlave nejakú štrikovanú čiapku s veľkým šongolcom a okuliare-lenonky :-). Stojím tam pred tým veľkým množstvom kaziet, skoro nič nepoznám, tak sa orientujem podľa obalov. Kukám SEPULTURA - Chaos A.D., visí tam nejaká múmia dole hlavou, celkom rozdiel oproti tým všetkým vysmiatym obalom, to je dobré, to skúsim. Stačilo mi počuť prvých pár tónov a vysmiaty som už aj platil a bežal dom, strčiť do toho mono prehrávača. Doma som zistil, že to je vlastne poľská originálka, ale funguje doteraz... V blízkej dobe som, prekvapivo, dostal walkman, so sluchátkami... Potom prišla Nirvana, Dog eat Dog, Clawfinger a ďalšie kapelky dobré, prvé hardcorové koncerty a v škole sa ma už radšej nikto nepýtal: "Koho uznávaš?"...
Ale v zásade počúvm všeličo, aj celkom do etna, world fusion a iného alternatívna a Sepultura nie je len o metalovej mastenici. Bola iná aj tým, že mali na rozdiel od západných metalových kapiel politicky ladené texty a vzišli z workerskej triedy. A Kaiowas zvládne vypočuť každý, odporúčam. Inštrumentálka len perkusie a španielky a čajočky. Je inšpirovaná kmeňom brazílskych indiánov Kaiowas, žijúcich v pralese, ktorí spáchali masovú samovraždu, ako protest, proti vláde, ktorá im chcela zobrať ich zem a vieru... Je dôležité mať svoju vieru, sny, ciele a presvedčenia...
Takže fičala u nás Aladínova zázračná lampa a kocúr v čižmách a Pali Habera a Team, na tom sme ulietali v škole v prírode, keď som mal tak deväť rokov a svet bol zbláznený do lambady... Prievan v peňaženke stále mám, strácam kilá bankoviek... (aké pravdivé texty zo života...). Samozrejme popri tom doma poctivo Elán ešte s Vašom Patejdlom z platní a nejaký ten Banket s Rišom Mullerom. Potom som sa začal matke viac prehrabovať v platniach a mojou veľkou pasiou bolo púšťať si malé platne, zvlášť singel od Dalibora Jandu Všichni na Mars na tridsaťtrojke (rýchlosť prehrávania pre veľké platne, pre malé je 45, takže to išlo pomalšie a znelo tak zmutovane). Potom som objavil také vychytávky ako T-Rex (dosť dobré...). Hneď ako padli komančovia nám tetka poslala balík, kde boli nejaké staré komixy, tyčinka Mars a platňa Gipsy Kings. Bola strááášne pokrútená, ale voláre, kantáre som z nej dával a ešte jednu strašne dobrú piesenku, takú orientálnu, viac to nevydalo bo to skákalo. Boli to časy, keď fičal Depeche Mode a keď všetci riešili v škole, že : "Koho uznávaš?" :-) a prišlo Bravo a Maxi Super, tieto všetky veci ma našťastie nejako obišli, alebo len tak lízli. No chcelo to nejakú zmenu, predsa len Lojzo neni žádny odvaz...
Mal som asi tak dvanásť, zarobené a ušetrené nejaké prachy a nabehol na obchodnú do musicshopu, že si kúpim asi svoju prvú originál kazetu v živote. Na sebe šuštiakovú zimnú bundu, čo mi ušila mamka. Čierna, pod ritku aby som nebodaj neprechladol, na nej nejaké doplnky zo svietivo oranžového šušťáku našité. Na chrbte niečo ako rozliaty flak, či čo a v ňom čierny nápis YAMAHA. Na hlave nejakú štrikovanú čiapku s veľkým šongolcom a okuliare-lenonky :-). Stojím tam pred tým veľkým množstvom kaziet, skoro nič nepoznám, tak sa orientujem podľa obalov. Kukám SEPULTURA - Chaos A.D., visí tam nejaká múmia dole hlavou, celkom rozdiel oproti tým všetkým vysmiatym obalom, to je dobré, to skúsim. Stačilo mi počuť prvých pár tónov a vysmiaty som už aj platil a bežal dom, strčiť do toho mono prehrávača. Doma som zistil, že to je vlastne poľská originálka, ale funguje doteraz... V blízkej dobe som, prekvapivo, dostal walkman, so sluchátkami... Potom prišla Nirvana, Dog eat Dog, Clawfinger a ďalšie kapelky dobré, prvé hardcorové koncerty a v škole sa ma už radšej nikto nepýtal: "Koho uznávaš?"...
Ale v zásade počúvm všeličo, aj celkom do etna, world fusion a iného alternatívna a Sepultura nie je len o metalovej mastenici. Bola iná aj tým, že mali na rozdiel od západných metalových kapiel politicky ladené texty a vzišli z workerskej triedy. A Kaiowas zvládne vypočuť každý, odporúčam. Inštrumentálka len perkusie a španielky a čajočky. Je inšpirovaná kmeňom brazílskych indiánov Kaiowas, žijúcich v pralese, ktorí spáchali masovú samovraždu, ako protest, proti vláde, ktorá im chcela zobrať ich zem a vieru... Je dôležité mať svoju vieru, sny, ciele a presvedčenia...