Dnes sa mi stala zvláštna vec. Len tak som napísal Kristíne, nech si pozrie recenziu na knižku, čo sme voľajako zosmolili s Laurou. Ako odpoveď od Kristíny prišla táto poviedka. Vraj si ju mám prečítať a ak sa mi páči, tak ju môžem dať na stránku. Poviedku som prečital a dal na stránku. Nebudem tu už o nej nič písať, jednoducho si ju prečítajte a ak sa páči aj vám, tak to napíšte do komentárov.

Skoro pred mesiacom mi prišiel jeden mail, ktorý ma prekvapil a naozaj potešil. Mail mi poslal Robo Sedlák, hlava a hybná sila Rádia A1. Pýtal sa, či by sa mi nechcelo spolupracovať. Odpoveď je jasná - samozrejme, že by sa mi chcelo. Výsledkom je reklama vpravo (a keď sa dokopem k vylepšeni dizajnu tak aj viac odkazov) a toto interview s Robom - ďakujem! Zatiaľ som si dovolil odignorovať oficiálny reklamný banner Rádia A1, ten predmet (mikrofón/player/hlodavec) sa mi páčil viac...
Interview uvádzam v pôvodnom znení a bez titulkov :-)

Leto sa nám nezadržateľne blíži rýchlosťou 60 km/h (to je maximálna rýchlosť tuto v Blave, dodržiavajú ju úplne všetci) a to znamená, že festivaly, na ktorých by som chcel byť, sú odo mňa už len pár stoviek km vzdialené. Takže kam sa pôjdem cez leto pozrieť?

Tento článoček je taký pokus. Nedávno som sa akosi dostal k takej malej milej knižočke - Knihe strácania od Kristíny Vulgan. Ani neviem, čo mi to napadlo, rozhodol som sa, že ešte niekoho na túto knižku namotám a skúsime napísať spoločnú recenziu, nech je sranda. Nakoniec z toho vznikli recenzie dve, jedna moja a jedna Laurina, obidve sú v tomto článku. Ešte treba poznamenať toľko, že ani ja a ani Laura sme zatiaľ nič podobné neskúšali napísať :-)

No, mám už pochodené kadečo, ale takéto vychytávky menších pohorí asi nie. Jedného pekného dňa, kedy na horách bol ešte aj sňňaaah kde tu... kamarát Mišo vymyslel, že ideme na Strážov. Teda žiadny plán cesty nebol, že ako vydá, tak vydá. A keďže mňa už nebaví stále niečo organizovať, vžila som sa do úlohy tej, čo ani nevie kam vlastne ide.

Poznáte Joža Ráža? To je ten fasa chalan, ktorý spieva tie pesničky o láske. Na žadnej stužkovej neprejde, keď D.J. nepustí nejaké to Nie sme zlí alebo Stužkovú. V Česku je Elán stále strašne populárny, ani neviem prečo vlastne. Kedysi som tiež patril do skupiny ľudí, ktorí na Eláne fičali od rána do večera a nikdy inak. A potom som videl zjavenie s menom Davová Psychóza...

Ak by ste sa niekedy túlali po južnom Slovensku, skúste sa zastaviť pri zrúcanine niekdajšieho kláštora Máriačalád.

Napadne vás ešte niekedy, čo ste kedysi dávno počúvali? Od útleho detstva až do dospelosti? Ja som začal asi klasicky, ako všetci nejaké tie platne s rozprávkami. Tri prasiatka, a ostané si už ani nepamätám. Potom prišli kazety, teda asi tu boli dlhšie, ale tetka z Anglie nám dovliekla mono rádiokazetový prehrávač :-)))

Neviem, či patrím až k takým fanúšikom tejto kapely, že by som sa trepala na koncert, ale keď mi kamarátka vo februári zadrela, že kupuje lístky, či nechcem... na tak daj teda... nebudem sa brániť kultúre.

Obrovské úsilie vynakladané celosvetovo za posledné dni konečne zožalo úspech! Mnohí to nečakali, veľa ľudí to dokonca považovalo za nemorálne. Napriek všetkému sa však za pomoci MC Erika a Barbary, I.M.T. Smile všeobecne a Ivana Táslera konkrétne a s pomocou hlavných partnerov, automobiliek Kia Motors a Volkswagen Bratislava, podarilo uviesť na scénu ďalšie zlepšenie stránky alternative.sk - fórum.

Na túto akciu som pôvodne vôbec nechcel ísť. Ukázalo sa však nakoniec, že to bolo celkom fajn a keď baby začali vymýšľať, že chcú ísť domov, tak sa mi vôbec nechcelo.

Začalo to všetko v pondelok na obed, keď ma kamarát poprosil, či by som mu nepomohol cez internet vydražiť lístky. Strááááááááášne ich chcel. No vydražil ich nakoniec a večer mi volá, že či nechcem 2 lístky :-))), nemohol ísť. Ja som na Apocalyptice ešte nebol a Slobodnú Európu som si nemohol nechať ujsť, tak som vzal, že buď niekoho zoženiem, alebo pôjdem aj sám... Nakoniec som išiel s kamarátkou Vierou, že na takom koncerte ešte nebola (punkrock + metal). Čakal som strašnú mastenicu, davy ľudí, ktorí tam vytvoria strašný kotol a tak, tak som nevzal ani foťák, takže fotky sú také alternatívne (šák toto je alternatívna webka, nééé?), som ich fotil Vierinym mobilom...

Začína to všetko v stredu ráno na Miletičke :-))) Vysvetľujem drobnej aziatke, že nemôžem čakať 15 minút, kým vyloží všetok ten značkový tovar na pult, lebo sa ponáhľam a nech mi vymení kapsáče, čo som včera kúpil za o číslo väčšie. Napriek tomu, že mi včera asi tak tri krát odmerala obvod pása a presviedčala, že mi budú dobré, tak sú malé. Úspech!

:-))) tazke veci chces na mna o pol jedenastej dooobeda, akoze instalujem tu oracle db a skusam tu rozbehat na tom nejake gis data, ale to je v pohode, ale pisat o sebe? No tak skusim, sak sa to bude dat zeditovat...

Ak neviete, čo to je bubnovačka, tak zrejme patríte medzi tých ľudí, ktorí takýto druh zábavy neuznávajú, odmietajú, nemajú radi, alebo jednoducho to ešte neskúsili. Pre vysvetlenie - vezmete sa niekam do prírody, so sebou dotiahnete nejaké bubny, bongá, chrastítka a iné perkusie a búchate, bubnujete, chrastíte a hráte čo to dá.