Ked utekat od mrakodrapov, tak najdalej. A ked uz nie tak daleko, aspon 200 km od mesta na juh.

Len nedávno som si zafilozofoval o možnostiach natáčať amatérske filmy a už na mňa aj vypadol ťažký kaliber v oblasti nezáväznej a nezávislej zábavy a realizovania vlastných nápadov. Myslím, že čo nevidieť budeme mať možnosť sledovať vznik ďalšieho kultového filmu.

No, kedze byvame v dost velkom meste, aj k nam sem obcas zavita nejaka ta kapelka zahrat a zaspievat. A v juni sme tu mali The Black Seeds z New Zealand.

Všetci budú súhlasiť, že slovenská filmová tvorba je v totálnej kríze. Stav je u nás veľmi podobný stavu pred 80 rokmi, keď bolo toto médium vynájdené. Príčin by sa dalo napočítať veľa a nájdete ich v hociktorom časopise alebo televíznej relácii zaoberajúcej sa touto problematikou. Je však nejaká možnosť, ako všetky tieto problémy vyriešiť? Alebo lepšie - ako tieto problémy obísť?

V nejakej brozurke pre turistov sme sa docitali, ze tu za rohom mame najvacsi budhisticky klastor na juznej pologuli, tak sme sa rozhodli ist obzriet.

V zime treskucej, inak polovica augusta, teda europsky originalny februar, sme sa normalne vybrali na dvojdnovy cunder do Royal National Parku ( ze vraj druheho najstarsieho po Yellowstone). Kedze to tu mame co by kamenom dohodil, alebo trajektom odviezol.

Túto vec som si všimol už dávnejšie. Vtedy som síce ešte nevedel, že som si niečo všimol, ale ostalo mi to uložené tam niekde v hlave v tmavom kúte, kam často nechodím. Väčšinou si tam ukladám informácie, ktoré je mi ľúto zahodiť, tak ich uložím niekam, kde by som ich v prípade potreby vedel vyhrabať. Tak a teraz ten čas prišiel. Uvedomil som si, čo v tomto prípade znamená rozdiel generácií.

Keby ste sa niekedy topili v prachoch a chcelo by sa Vam vyvalit zopar papierov za letenku a prist si zalyzovat do AU { to asi nie, ze...}. No, Europske Alpy to sice nie su, ale ved tuto potesi hocico...

Dnes sme mali volno, ved predsa sa nepretrhneme, ze. Miso sa podujal, ze navari nejaku slovensku vychytavku. Chcela som mu pomoct, ze aspon pokrajam maso. Nechce, on to spravi. “Pytam sa, ze co mam robit?” Pit pivo, mi vravi. Na tak som ho posluchla, popijam a pisem Vam.

Kto si pamätá, ako sme voľakedy mávali branné cvičenia? Pozerali sme na hasičov, ako rozbaľujú a zasa balia hadice, striekajú vodičku všade dookola. Chodili sme si opekať niekam do prdele, len aby sme zabili deň. Občas nám aj hovorili, že keď uvidíme atómový výbuch, tak si máme ľahnúť na zem nohami k výbuchu. A ešte stále zostala jedna vec - tuším raz za mesiac testujú tie strašidlá namontované na niektorých strechách.

V sobotu sme sa boli s Emou trošku vyvenčiť. Niekedy je celkom fajn, keď človek ide znova a znova na tie isté miesta. Vždy presne vie, čo môže očakávať - ako sa tam ide, ako dlho to bude trvať, akí ľudia tam budú atď. Aby sme ale stále nebehali dokolečka na tých istých miestach, my sme sa išli pozrieť niekam, kde sme ešte nikdy neboli.

A tak sme sa po dlhej dobe rozhodli vypadnut z mesta. Zobrali 3 dni volna, prenajali auto. Bo sme zistili, ze prenajat auto vychadza mozno na rovnako ako trtulat sa vlakom, busom a pod.

Kedze tu uz dlho pokukujem na vlny a seru ma riadne, jedneho pekneho dna, ze teda idem opacit. Dlho som sa vyhovarala, az kym Miso nekupil neopren a nemala som sa uz na co.

Kedze pokrok vedy a techniky je neuprosny,tak sa aj Icovi po straaaaasne dlhej dobe podarilo zdokonalit stranku do takej podoby, ze s uverejnenim tychto kecov uz nie som odkazana na neho.. Takze znova po dlhej dobe posielam zopar zvastov z Klokanova. A odpustite tu diakritiku. Nieto casu.

V piatok som bol zasa po čase celý deň v Bratislave. Pri tejto príležitosti som si naplánoval zasa nejaký koncertík. Presne vtedy totiž na Interi vystúpila svetoznáma postava pop-music - George M. S obrovskou radosťou som ho odignoroval a radšej som išiel zasa raz do Randalu. Vystupovali tam totiž take menšie hviezdy, zato však všetko úplne normálni ľudia a dokonca s hudbou, ktorá je o dosť lepšia než tá z Interu. Smola, George, punk's not dead.