Občianske združenie Zvuky cez ruky Vás pozýva hrať, učiť sa, zabáviť sa, uvoľniť sa pri bubnovaní na rôzne druhy bubnov a perkusií. Etnobubnová škola Vás zavedie do sveta rytmov z celého sveta a krok po kroku Vám ukáže, ako cítiť, vytvoriť a udržať rôzne rytmy. V Etnobubnovej škole stretnete ľudí z rôznych kútov Slovenska a sveta.
Celý tento článok pripravil Tóno Gúth, jeden zo zakladateľov združenia Zvuky cez ruky, za co mu aspoň takto srdečne ďakujem.

Tomuto sa hovorí kultúra! V Mestskej knižnici ide, samozrejme, o literatúru. Knižnica je predsa na skladovanie a možno požičiavanie kníh, že? Väčšinou asi áno, ale sú aj prípady, kedy sa v knižnici vystavujú aj obrázky a občas sa dokonca aj hrá a spieva. Na jednej takejto akcii so všetkými troma "médiami" som bol.

Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že každý si vie približne predstaviť bežnú rockovú kapelu. Charizmatický spevák, jeden či dvaja gitaristi, basák a bubeník. Klasický image. Asi si viete bez problémov predstaviť v tejto zostave aj ženu. Speváčky sú bežným javom. Tak a teraz si predstavte napríklad gitaristku. Pohodička, takých je... Basáčku? Hmmm, nájde sa zopár. No a čo taká bubeníčka?

Ako už mnohé renomované agentúry informovali, tretia slovenská výprava do Stredu sveta a vesmíru (pohľad z vesmíru) sa skončila neúspechom. Vesmírolezci aj napriek tvrdej príprave na cestu boli nútení vrátiť sa do civilizácie pravdepodobne len zopár centimetrov od cieľa. Aj keď tento svetoznámy bod nebol tentoraz pokorený, veliteľ výpravy Branislav Jobus nádej nestráca, už teraz plánuje ďalší pokus o zdolanie na 24. decembra tohto roku.

...no to som si zasa raz dal! Medzi akcie, na ktoré budem určite ešte dlho spomínať, sa stopercentne zaradí táto jedna. Alkogrezzcup sa konal od piatka 11. 8. do nedele 13. 8. 2006, približne 500 metrov od posledných domov v Malackách na zarastenom futbalovom ihrisku, hneď vedľa diaľnice. Všetko dokonale zapadalo do atmosféry najmenšieho festivalíku, na akom som kedy bol.

Akú najdivnejšiu hudbu poznáte? Áno, hip-hop a ostatné tuc-tuc štýly sú dosť divné, ale sú na to namotané masy ľudí. Nejakú inú divnosť? Dosť divne znejú aj rôzne garážové pokusy začínajúcich kapiel. Ok ok, každý raz nejako začal. Ak chcete niečo úplne iné, tak skúste Devachan...

...a možno ani nie, ako povedala Maja...
Dôvod, prečo všetky články chodia odo mňa so značným oneskorením vždy po funuse je, že fotím na kinofilm a enem trocha mi trvá priniesť na stránky aj nejaké obrázky. Tak sme sa podaktorí vybrali na náš tohtoročný prvý (pre niektorých aj posledný) festival.

OK, môj prvý Punk Island mám za sebou. Muzika, kapely, ľudia - všetko úplne super. Bolo ale zopár vecí, ktoré ma dosť vážne naštvali a podľa mňa výrazne pokazili celkový dojem z festivalu. Našťastie však boli aj nejaké tie svetlé miesta (rozprával som sa s chalanmi z Načo Názov kúsok pred ich koncertom a od nemeckej kapelky Tragic Vision som dostal darček :-) ), teda nakoniec som rád, že som sa zúčastnil.

K tradičnej akcii môjho leta už zopár rokov patria folklórne slávnosti. Hocikde. Tento rok som sa vybrala do Detvy, kde sa 7. - 9. 7. 2006 konal už 41. ročník Folklórnych slávností pod Poľanou.

O sebe? Neviem. Napíš, čo chceš. Nerada píšem o sebe. Tichá, zadumaná, vždy si niečo myslí, ale nik nevie čo :-) - povedala Laura. V podstate súhlasím, ale tieto vlastnosti sa vekom a slimačím krokom strácajú a na dôchodku bude zo mňa ukecaná babka..........

Pred týždňom sme boli s Pištom zasa raz na streche čosi riešiť. Všetko dopadlo dobre, ani sme sa vďaka Kofolke veľmi neupiekli na slnku. Cestou naspäť sa Pištovi podaril fajn nález - list.

Neviem, či to bude tým, že Bratislava sa čoraz viacej stáva obľúbeným mestom pre turistov z mnohých európskych aj mimoeurópskych krajín, alebo tým, že letenky nízkonákladových leteckých spoločností sú čoraz lacnejšie. V každom prípade sú tu krásne ženy a lacný chlast. A tak sa nemožno čudovať prívalu zahraničných turistov. I keď som tým nejako obzvlášť nie moc nadšená (niektorí parchanti fakt občas lezú na nervy, ale veď nech sa vybujačia, doma by si niektoré veci nemohli dovoliť :-)) ). A pokiaľ Bratislava má byť mestom, ktoré je priaznivo naklonené prílivu euráčov od zahraničákov, musíme im aj ponúknuť trocha zábavy, nie len tie krčmy.

Včera, päť minút po začiatku dňa, mi prišiel mail. U mňa je to celkom normálne, denne dostanem desiatky mailov, navyše domov som prišiel ešte o dvadsať minút neskôr. To je tiež celkom normálne :-) Len obsah toho mailu nebol celkom bežný. Zasa ma raz Zara prekvapila... Až potom som sa dozvedel, že poviedku, ktorú mi poslala, napísala kedysi dávno do školy ako domácu úlohu. Ak chcete, tak si ju môžete prečítať aj vy.

...nemáte právo mi v tom zabrániť!
Minulý rok som bol zasa raz pozrieť Svätojurský Rámus. Taký malý festivalík. Nestalo sa tam nič špeciálne, žiadna policajná razia, dokonca ani úpal som nemal. Takto po roku si z neho už ani veľa nepamätám, ostalo len zopár vecí, na ktoré si aj teraz spomeniem - Švablast, Sabot, zjazdovka ako hľadisko, stan postavený na najhrboľatejšom mieste, na akom som kedy stan mal postavený. A okrem toho ešte Belmondo. Vlastne Belmondo s frajerkou.

Karpatyina -- Posledná výstraha - nádherné piesne -- Tento disk je chránený proti zápisu. Nemožno naň nahrávať žiadne ďalšie piesne -- Elektrické gitary, plynové gitary -- 12-strunová + 6-strunová (dohromady 18-strunová) akustická gitara.... a to bol len námatkový výpis z obalu najnovšieho CD Prievidza. Ak poznáš kapelu Karpina, tak vieš, že podobných somarín majú za sebou veľa. Tento album sa oplatí ak už nie kúpiť, tak určite vypočuť.